Historické centrum Žiliny je označenie pre historickú časť Žiliny v jej strede v mestskej častiStaré Mesto. Historické jadro Žiliny tvorí Mariánske námestie spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú. Námestie vďaka zachovalým arkádam – laubniam (pôvodne nazývané podsiene), štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam vytvára pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti.[1] Preto vláda uznesením č. 194 z roku 1987 vyhlásila historické jadro Žiliny za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1988 stanovila zásady pamiatkovej starostlivosti o toto územie.
História
Vznik žilinského historického jadra nie je písomne doložený. Je ale jasné, že obývané bolo už pred vznikom mestského zriadenia, čiže pred rokom 1290. Hlásia o tom výsledky archeologockých výskumov.[1] V tomto čase, kedy už toto územie bolo obývané, bol už postavený farský kostol, dnes Katedrála Najsvätejšej Trojice. Mierne vyvýšená poloha námestia, blízke vodné zdroje, križovatka ciest v smere na Moravu, Rajeckú dolinu, Košice a Bratislavu vytvárali kladné predpoklady na vznik mesta, resp. centra mesta v tomto priestore.
Najbohatší a najvýznamnejší Žilinčania sídlili minimálne od polovice 13. storočia[1] na Mariánskom námestí, ktoré bolo menované až do roku 1900 ako rínok, rink alebo hlavné námestie – fötér.[1] Potom dostalo meno po Františkovi Jozefovi, od roku 1919 to bolo Námestie Slobody (pri premenovaní ulíc v roku 1919 Námestie svobody), po roku 1946 Námestie Dukla. Bolo centrom obchodu, trhov, remeselnej výroby, neskôr i sídlom samosprávy.[1]
Výstavba domov v uliciach tvoriacich Mestskú pamiatkovú rezerváciu v Žiline nie je tak podrobne preskúmaná ako na námestí. Z histórie mesta vieme, že počet obyvateľov – (cca) 800 v 14. storočí, vyvolal potrebu výstavby i mimo námestia. Táto však nebola tak koncepčne pripravená ako na námestí. Vychádzala z potreby prístupu k opevneniu mesta (15. storočie), ale i ku cestám, spájajúcich mesto oddávna s Turcom, Moravou, Rajcom, ale aj s jednotlivými časťami mesta. Názvy ulíc preto vychádzali z ich smerovania k dôležitým častiam mesta, akými boli mestské brány (Horná a Dolná), k opevneniu (Valy), ku mestskej veži (Burianovej) a podobne. Časť názvov vychádzala i z remesiel, ktoré boli dominantné na danej ulici. Názvy ulíc sa ustanovili po prvý raz v roku 1849, ku zmenám došlo v roku 1913 (maďarské názvy). Slovenské názvy sa odsúhlasili vo februári 1919, po roku 1949 a v roku 1992 súčasné platné názvy.
Domy v uliciach historického jadra sú z obdobia renesancie, baroka, secesie, funkcionalizmu i súčasnosti. Sú tu domy z nepálenej tehly, ale aj moderné stavby z liateho betónu – prvé už okolo roku 1930. Domy a objekty mali najmä obytný charakter, ale slúžili i pre účely cirkevné (najstaršia stavba v historickom jadre – dnešná Katedrála Najsvätejšej Trojice), školské, pre potreby mesta (mestský majer, v súčasnosti škola na Zaymusovej ulici), remeselnícke a výrobné dielne (pekárne, tlačiarne, obchody, reštaurácie a pod.). Aj preto sa tu usadzovali významné žilinské rodiny, ako napríklad Hofmanovci, Grosmannovci, Adamicovci, Klemensovci, mnohé židovské rodiny, pretože najžiadanejšie námestie so 40 parcelami nemohlo prijať všetkých záujemcov. Mimo námestia sa tak vybudovali najvýznamnejśie hotely z konca 19. storočia, pošta, kúpele, kiná a iné zaujímavé stavby.
Zoznam ulíc historického jadra Žiliny
Ulice sú zoradené podľa abecedy podľa súčasných názvov a v zátvorke sú uvedené historické názvy.
Táto významná ulica centra vybieha z Mariánskeho námestia smerom, kde stála horná mestská brána. Bola to hlavná tepna mesta v stredoveku. Dnes je tiež hlavnou ulicou vedúcou do stredu mesta. Pôvodne mala názov Mäsiarka, pretože tu boli mestské jatky. Významný je renesančný dom na rohu Bottovej a Radničnej ulice, kde na konci 19. storočia zriadil jeho majiteľ P. Folkman hotel a hostinec. V niektorom z domov Bottovej ulice sídlila v rokoch 1665 – 1716 kníhtlačiareň Dadanovcov. Na druhom konci ulice sa nachádza Makovického dom. Pôvodne patril lekárskej rodine Babuškovcov. Na prelome 19. a 20. storočia tu býval Dušan Makovický – lekárruskéhospisovateľaL. N. Tolstého.[3] Inokedy tu býval tiež lekárIvan Hálek – člen Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.
Táto najužšia ulička mesta mala v stredoveku šírku len 2,5 metra. Jej pôvodné meno bolo Ulička pod vežou. Mala rozperné oblúky. Viedla od námestia k farskému kostolu. Výstavbou banky v 30-tych rokoch 20. storočia ju rozšírili na šesť metrov. Ulička bola zrekonštruovaná po asanácii tejto budovy. Nachádza sa tu pamätná tabuľa na počesť Petra Tvrdého. Pôvodne tu stáli tri domy, dnes sú štyri.
Spolu s Horným valom tvoril opevnenie okolo mesta. Podľa toho má ulica i názov. Po zbúraní valov tu postavili prízemné domy. Dolný val sa začína na križovatke s Vurumovou ulicou, ide cez Kalinčiakovu, Sládkovičovu a Hodžovu, končí sa na Farskej ulici. Pôvodne tu bolo 25 domov. Rozšírením o iné časti ulíc má dnes 43 domov.
Bola tiež významnou ulicou, lebo viedla k druhej – dolnej mestskej bráne. Tá stála na mieste dnešnej budovy banky. Ulica mala názov Zlatá, čo svedčí o tom, že v Žiline boli zlatníci. Zlatnícky cech v Žiline nebol, ale bol súčasťou zlatníckeho cechu v Trenčíne. V niektorých domoch sa taktiež zachovali gotické pivnice a renesančné arkády. Pôvodne k tejto ulici patrili aj domy na Dolnom vale neďaleko brány. Na fasáde domu č. 4 sa nachádza latinský nápis:
„
NON NOBIS DOMINE AST TIBI GLORIA ET VICTORIA
“
, čo v preklade znamená: „Nie nám, ale tebe, Pane, patrí sláva a víťazstvo“. V dome č. 7 bola lekáreň. Tieto domy patria k najstarším na ulici.
V súčasnosti majú dominantné postavenie dve budovy, v ktorých sídli Prima banka (bývalá Dexia banka, ešte skôr Prvá komunálna banka). Budovu na rohu Ulice J. M. Hurbana a Hodžovej ulice projektoval architekt Michal Maximilián Scheer v období 1. ČSR ako finančný palác. Oproti týmto dvom budovám sa nachádzajú dve ďalšie významné budovy – v rohovej budove sídlil od 12. decembra1918 úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára. Sídlil tu do 2. februára1919. Pripomína nám to pamätná tabuľa. V dome sídlila pôvodne pošta a v rokoch 1911 – 1918 patril národovcovi A. Bacherovi, ktorý tu zriadil banku. Dom sa dodnes nazýva Bacherova vila. Vo vedľajšom dome sa nachádza reštaurácia Hungária a kino Apollo.
Pôvodne sa začínal pri tržnici a končil sa na Sirotárskej ulici. Ďalšie domy patrili Hradnej ulici pri farskom kostole, kde podľa domnienok stál Žilinský hrad, a ulici, ktorá nemala meno. Dnes sa Horný val začína pri Farskom kostole, ide popri Ulici na bráne a končí sa pri trhovisku. Má 36 domov. Niektoré domy pochádzajú už z 15. storočia, posledné boli postavené v roku 1997. Budova Reprezentačného domu je dnes Mestské divadlo a tiež patrí k tejto ulici. Postavili ju v roku 1944. Pôvodne tu bola budova mestskej školy (zmienka z r. 1469) a potom akadémie (zal. 1542). Do roku 2012 tu sídlilo Rádio Zet, ktorému bola odobratá licencia. Dnes tu sídli Žilinská televízia. Najvýznamnejší je však farský kostol spolu s Burianovou vežou. Na dnešnej balustráde sa nachádzal starý cintorín. Ďalšie významné domy sú dom č. 19 a č. 21, ktoré spolu susedia. V dome č. 19 býval známy žilinský historik Alexander Lombardíni, ktorý vydal prvú knihu o Žiline. Vedľajší dom bol dom zemanov Skalských. V rokoch 1941 – 1942 bola postavená tržnica s dvoma podlažiami predajných priestorov, jej architektmi sú Ferdinand Čapka a M. Schestag.
Je pomenovaná podľa jezuitov, ktorí prišli do Žiliny počas rekatolizácie a vybudovali tu Kostol svätého Pavla a kláštor, ktorých zadné časti sú na tejto ulici. Predtým sa nazývala Západná ulica. Pôvodne tu bolo päť domov dnes je ich desať.
Ulica na bráne bola významnou ulicou privádzajúcou do mesta ľudí z Turca a predmestia. Istého času bola ulica námestím a mala 31 domov. Jej pôvodný názov je Ulica za hornou bránou. V minulých desaťročiach sa v tejto oblasti, ako aj susediacej časti Predmestia veľa asanovalo, napríklad pôvodná Kováčska ulica s kováčskou dielňou, časť Čepiela a časť Ulice Jána Reka a veľa ďalších domov. Dnes tu stoja len štyri domy, z toho jeden je budova Všeobecnej úverovej banky.
Názov vznikol podľa výroby perníkov a pekárenských výrobkov. Ulica a ani pernikársky cech v stredoveku neexistovali. Ulica vznikla až koncom 19. storočia, keď tu bolo viacero pekární. Dnes má ulica 8 domov.
Je stredoveká ulica so zachovanými arkádami. Pomenovaná je podľa radnice, ktorej časť sa nachádza na tejto ulici. Rohový dom Radničnej a Bottovej ulice patril Folkmanovcom.
Opis: Štôlňa je starý názov pre ulicu, ktorá spájala Farské schody s Dolným valom. Nachádzala sa v hraniciach mestskej pamiatkovej rezervácie. Prevažnú časť domov zbúrali komunisti v roku 1975, niektoré už predtým. V roku 1849 nebola Štôlňa vedená ako samostatná ulica. Tento názov sa však vyskytoval pre pomenovanie tejto časti mesta už skôr. Názov vyjadruje odvodňovací kanál a chodbu, ktoré vybudovali v súvislosti s odvedením vôd z ochranných priekop mestského opevnenia. V roku 2006 bol postavený na týchto miestach parkovací dom a na ďalších voľných miestach pribudla zástavba obchodného centra. V starších mapách je táto krátka ulica aj zakreslená. Z pôvodnej ulice zostal už len názov a tento úzky priestor medzi dvoma domami pri Farských schodoch, kde začínala. Poznámka vkladateľa J.N.: V súčasnosti tvorí už len náznak, vnorený do OC MIrage.
Je pomenovaná podľa Ľudovíta Štúra, ktorý je so Žilinou spätý najmä tým, že dňa 4. januára1849 rečnil pred Žilinčanmi na Mariánskom námestí. Ulica mala 22 domov, ale dnes ich je tu len 16. Pôvodne sa volala Horná ulica. Najnovšie sú budovy banky a čínskej reštaurácie.
Jozef Vurum, ktorý bol nitrianskym biskupom, založil v meste sirotinec na Mariánskom námestí. Vurumova ulica tvorila spolu s Geromettovou jednu ulicu (Bočnú) a mala 11 domov. Dnes má táto ulica rovnaký počet domov, čiže 11. Najvýznamnejšia je tu secesná budova Domu umenia Fatra, v ktorej po prestavbe bolo kino pod názvom Grand bio Universum. 3. januára1922 tu uviedli slovenskú premiéru hraného film – Jánošík.[4]
↑ abcdePeter Štanský, Marián Mrva, Miroslav Pfliegel: Historické centrum Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina str. 6
↑ abcdefghijklmnPeter Štanský, Marián Mrva, Miroslav Pfliegel: Historické centrum Žiliny In: Potulky starou Žilinou. Artis Omnis, s. r. o. 2010, Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina str. 8
↑Makovického dom v Žiline:Popis [online]. [Cit. 2013-05-06]. Dostupné online. Archivované 2016-04-01 z originálu.
