Gregor Lusavorič

svätý
Gregor Lusavorič
prvý katolikos a patrón Arménska
Mozaika svätého Gregora Lusavoriča, Chrám Theotokos Pammakaristos, Konštantínopol (dnešné Fethije Džami), 14. storočie
Mozaika svätého Gregora Lusavoriča, Chrám Theotokos Pammakaristos, Konštantínopol (dnešné Fethije Džami), 14. storočie
Biografické údaje
Narodenieokolo 240/257
Veľké Arménsko/Kapadócia
Úmrtie325/332/337 (?)
Veľké Arménsko, hornoarménska provincia Daranalia, jaskyňa Mania
Uctievanie
PatronátArménsko
CirkevKatolícka cirkev
Arménska apoštolská cirkev
Ortodoxná cirkev
Anglikánska cirkev
Sviatok30. september (Arméni a východné cirkvi)
1. október (katolíci)
iné dátumy (Arméni)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGregor Lusavorič
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Gregor Lusavorič (iné mená: Gregor Osvietiteľ[1], Grigor Partev[1], Gregor Osvietenec[2], Gregor Iluminátor[3]; lat. Gregorius Illuminator, starogr. Γρηγόριος Φωστήρ – Grégorios Fóster, armén. Գրիգոր Լուսավորիչ, * okolo 240[1]/257[4]  – † 325[1]/332[4]/337[5]) bol jeden z prvých úspešných kresťanských misionárov Arménska a prvý patriarcha (katolikos) Arménskej apoštolskej cirkvi.

Pretože sa mu v Arménsku podarilo zakoreniť kresťanstvo (ktoré sa tam však podľa tradície šírilo už od čias apoštolov - apoštoli Tadeáš a Bartolomej)[5], býva označovaný aj ako apoštol Arménska,[6] či „krstiteľ Arménska“ a Arménska cirkev býva označovaná ako gregoriánska.[7] Podľa arménskej tradície pochádzal z partského (perzského) rodu (viď. prezývka Partev) spriazneného s arménskym kráľovskou rodinou.[1][8]

Arménske cirkvi si Gregora pripomínajú 30. septembra pri príležitosti výročia uloženia jeho ostatkov, zároveň však slávia aj ďalšie dni - 5. august (spomienka Gregorovho narodenia), 4. február (jeho utrpenie), 28. február (začiatok jeho väznenia), či 19. október (koniec jeho väznenia). Cirkvi východného obradu a sýrske cirkvi si jeho pamiatku pripomínajú 30. septembra,[1] v rímskom (katolíckom) kalendári bola Gregorova spomienka ustanovená pápežom Gregorom XVI. na 1. októbra.[5][9]

Za svätých sú považovaní aj jeho synovia - nástupcovia Vrtanes I. a Aristakes I. a vnuci Husik I. a Grigoris. Úrad katolika bol v Arménsku prvé storočia až do úradu jeho potomka Sahaka I. dedičný. Bývalo mu pripisovaných viacero sporných modlitieb a homílií, ich datácia je však neskoršia.[8][10]

Život

Pravá ruka sv. Gregora Osvietiteľa, je uchovávaná v Libanone, v Múzeu sv. Kilikijskej stolice

Názory o Gregorovom pôvode sa líšia. Je možné, že bol kapadóckym Grékom, arménske zdroje (Agathangelos) deklarujú pôvod arménsky,[10] resp. perzsko-arménsky.[1]

Gregorov otec Anag (Anak) bol arménskym kniežaťom pokrvne spriazneným s arménskym kráľovským rodom. Po tom, čo jeho otec na podnet perzského veľkokráľa Ardašíra zavraždil svojho príbuzného arménskeho kráľa Chosrova II. (279/280 – 287), bola celá jeho rodina až na Gregora vyvraždená.[1] On sám sa mal zachrániť len vďaka dojke Sofii.[6] Následne Gregor vyrastal v kapadóckej Cézarey, kde sa mu dostalo kresťanskej výchovy a kde od biskupa Leontia prijal krst.[9] V Kapadócii sa Gregor tiež oženil s istou Miriam (Máriou) a mal dvoch synov - Vrtana a Aristaka.

Do Arménska sa Gregor vrátil v sprievode Chosrovovho syna, arménskeho kráľa Trdata III. (gr. Tiridatés).[1] Trdat, ktorý bol vychovaný v pohanstve v kresťanstve videl hrozbu. Pretože sa Gregor odmietol vzdať kresťanskej viery, kráľ Trdat III. ho dal mučiť a ako syna vraha svojho otca uväzniť. Podľa arménskych historikov (Agathangelos) sa Gregorovi stal osudným konflikt s kráľom vyvolaný jeho neochotou obetovať kadidlo bohyni Anáhite.[11] Vo väzení (jame) na mieste zvanom Chor Virap (v preklade hlboká kobka) mal Gregor stráviť okolo 15 rokov[12] a prežiť mal podľa legiend len vďaka pomoci akejsi vdovy.

Postupne sa však Gregorovi podarilo pre kresťanstvo získať viacerých vplyvných ľudí a nakoniec aj kráľa Trdata, ktorý kresťanstvo v roku 301 povýšil na štátne náboženstvo. Podľa arménskeho historika Agathangela obrat nastal po tom, čo duševne ťažko chorý kráľ (iné zdroje hovoria o lepre) ozdravel vďaka modlitbám väzneného Gregora. Trdat mal podľa legendy ochorieť po tom, čo nechal popraviť dve kresťanské panny, ktoré ho odmietli.[1]

Na Trdatovu žiadosť bol následne Gregor cézarejským biskupom Leontiom ustanovený za katolika, najvyššieho arménskeho biskupa, a započala sa jeho misijná činnosť. V Arménsku začali vznikať prvé chrámy, kláštory a školy a na kresťanstvo začalo konvertovať stále viac ľudí zo všetkých vrstiev. Gregor mal takisto vypracovať viacero cirkevnoprávnych predpisov (kánonov) a teologických homílií. Pri svojom pôsobení mal používať arménsky jazyk,[5] kultúrne sa však odvracal od Sýrie na grécky svet a započal proces helenizácie arménskeho sveta. Misionárov mal poslať aj do Gruzínska a Kaukazskej Albánie.[9][13]

Svoje biskupské sídlo mal Gregor v hlavnom meste krajiny Vagharšapate (juhozápadne od dnešného hlavného mesta Jerevanu). Podľa tradície v meste z Kristovho vnuknutia založil aj prvú katedrálu, ktorá je dnes zasvätená jemu.[1] Podľa tradície mal Gregor sprevádzať kráľa Trdata aj k cisárovi Konštantínovi Veľkému, keď prijal kresťanstvo a vrelo ich vtedy mal prijať aj pápež Silvester.[6]

V roku 318 Gregor ustanovil svojho syna Aristaka I. za svojho nástupcu v pozícii katolika s úlohou posilniť kresťanstvo v kaukazských krajinách a sám odišiel žiť do ústrania medzi mníchov v jaskyni Mania v hore Sebuh (Sepuh) v provincii Daranali, kde aj zomrel. Po svätcovej smrti bolo jeho telo prenesené do dediny Thodanum (dnešné Doğanköy), avšak už v prvých storočiach začali jeho pozostatky meniť svoje sídla a rozobrali sa medzi viacero miest byzantského sveta.[9][13]

Bol významnou osobou v arménskom a byzantskom umení.[9] Zrejme najranejšou mozaikou v byzantskom svete bola dnes už neexistujúca podobizeň v Chráme Hagia Sofia z macedónskeho obdobia. Gregor býva znázorňovaný ako postarší biskup. V Bazilovom menológiu je znázornený v spoločnosti arménskych panien Hripsime a Gajané. Cyklus s jeho životom sa nachádza v jemu zasvätenej katedrále v Ani.[13]

Referencie

  1. ↑ a b c d e f g h i j k Gregor Lusavorič. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 329.
  2. ↑ GREGOR OSVIETENEC. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 203 – 204.
  3. ↑ BUCKO, Vojtech. Cirkev Kristova v dejinách. Prehľadné dejiny katolíckej cirkvi zo zreteľom na slovenské dejiny [online]. 1944, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Collier's Encyclopedia with Bibliography and Index. [s.l.] : Collier Books, 1921. Dostupné online. (anglický)
  5. ↑ a b c d Gregory the Illuminator In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska [online]. Gréckokatolícka eparchia Bratislava, 2019-09-29, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online. Archivované 2021-01-26 z originálu.
  7. ↑ Arménska apoštolská cirkev (pod A) [online]. Filozofická fakulta UK v Bratislave, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Gregory the Illuminator, St In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 711. (po anglicky)
  9. ↑ a b c d e Gregory the illuminator (late thirdearly fourth centuries) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 500 – 501. (po anglicky)
  10. ↑ a b ŘEHOŘ OSVĚTITEL In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 260 – 261. (po česky)
  11. ↑ ŽIVOTOPISY SVATÝCH [online]. sv. Řehoř Illuminator, [cit. 2019-10-23]. Dostupné online.
  12. ↑ GREGORY the Illuminator In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:196. (po anglicky)
  13. ↑ a b c GREGORY THE ILLUMINATOR In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 883 – 884. (po anglicky)

Pozri aj

Externé odkazy