Kráľovská Akadémia výtvarných umení v Budapešti (maď. Országos Magyar Királyi Képzőművészeti Főiskola)
Životopis
František V. Podolay sa narodil v učiteľskej rodine. Mal pohnutý život od detstva. Ako štvorročný dostal šarlach, ktorý mu spôsobil poruchu sluchu a do dvadsiateho roku skoro nepočul, čo mu robilo veľké ťažkosti pri učení. Túžba po maliarstve sa prejavila u Podolayho už počas štúdia na meštianskej škole v Bánovciach nad Bebravou, kde jeho výtvarné vlohy podporoval profesor Hlaváč a jeho zásluhou sa začal intenzívnejšie zaujímať o maliarstvo. Pol roka navštevoval (1921) ateliér akademického maliara Františka Foltýna v Bánovciach nad Bebravou, kde si predsavzal stať sa maliarom. Otec však nemal dosť finančných prostriedkov, aby ho dal odborne vzdelať, preto ho dal do učenia na dekoratívne maliarske remeslo. V roku 1922 nastúpil ako učeň u firmy Holay v Topoľčanoch, odkiaľ však pre zlé zaobchádzanie majiteľa odišiel do Bánoviec nad Bebravou k maliarovi izieb Bohumilovi Homolcovi, kde dostal aj v roku 1924 tovarišský list.
Vývoj ľudskej spoločnosti-detail. Prešov 1952
Po vyučení odišiel v roku 1925 pracovať do Viedne, kde vo voľnom čase navštevoval múzeá a galérie a na Akadémii výtvarných umení večerné kurzy kreslenia a maľovania. Vo Viedni pobudol štyri roky, zdokonalil sa v maliarstve natoľko, že sa v roku 1930 prihlásil na Kráľovskú Akadémiu výtvarných umení do Budapešti, kde bol prijatý do špeciálky profesora Júliusa Rudnayho, ktorý si Podolaya veľmi obľúbil a mal zároveň aj veľký vplyv na celú jeho výtvarnú tvorbu, ako to uvidíme nižšie. Prvé roky sa mu ako Slovákovi študovalo veľmi ťažko. Nedostal štipendium ani internát, musel si popri štúdiu zarábať na živobytie. V posledných dvoch ročníkoch sa mu finančné podmienky zlepšili, pretože začal pracovať v užitej grafike, v ktorej získal aj niekoľko cien počas štúdia v súťažiach.
Po ukončení akadémie v roku 1934 sa vrátil na Slovensko a býval striedavo v Trenčianskych Tepliciach a v Nitre, kde usporiadal niekoľko samostatných výstav a zároveň viedol určitý čas aj kurz kreslenia a maľovania pre začiatočníkov a pokročilých.
V roku 1935 sa stal členom Umeleckej besedy slovenskej, s ktorou potom vystavoval pravidelne až do jej zániku. Do roku 1939 pracoval ako samostatný výtvarník, venujúc sa výlučne maľbe. V tomto roku ho finančné pomery donútili vstúpiť do zamestnania - odišiel ako profesor kreslenia na Gymnázium v Michalovciach, kde pôsobil do roku 1941, vyvíjajúc tu bohatú výtvarnú činnosť (usporiadal niekoľko výstav vlastných i z prác študentov). Pedagogické povolanie ho bavilo, ale zaberalo mu mnoho času, takže sa k tvorbe dostával iba počas prázdnin a po večeroch. V roku 1942 sa rozhodol zanechať profesorské miesto a odchádza do Bratislavy natrvalo. Zriadil si tu dekoratívny reklamný podnik propagačnej a užitej grafiky, ktorý viedol aj po oslobodení až do roku 1949. V roku 1944 pri bombardovaní Bratislavy zasiahla bomba jeho ateliér - vtedy sa zničila veľká časť jeho staršej tvorby. Po oslobodení sa stáva členom spolku S. V. U. Bohúň a po februári 1948 členom SSVU, na ktorého výstavách sa pravidelne zúčastňoval až do svojej smrti.
Zomrel neočakávane 13. februára1958 ako 53-ročný, kedy, vďaka svojim tvorivým a organizačným vlastnostiam, mohol vytvoriť ešte nejedno hodnotné dielo a takto obohatiť slovenské výtvarné umenie.
Tvorba
Podolay vstúpil do slovenského výtvarného života začiatkom tridsiatych rokov. Celkovou orientáciou svojej tvorby nadviazal v podstate na program zakladateľskej generácie slovenských maliarov, ktorých monumentalizovanie slovenskej krajiny a heroizovanie vidieckeho človeka bolo hlavným krédom.
Tvorba Podolaya napriek tomu, že začal pomerne neskoro, je veľmi bohatá a rôznorodá. Zhruba ju možno rozdeliť na komornú maľbu, monumentálno-dekoratívnu tvorbu a užitú grafiku. V komornej maľbe sa venoval figurálnemu maliarstvu a krajinomaľbe. Vo figurálnych kompozíciách, ktoré ho zaujali už na akadémii a ktorým sa venoval hlavne do vojny, čerpal námety najčastejšie zo života slovenského vidieka, pričom nemalú rolu zohral tu i rázovitý slovenský folklórTrenčianska, Heľpy, Čierneho Balogu o pod. V týchto obrazoch podobne ako väčšina jeho rovesníkov chcel splatiť dlh monumentalizačnému úsiliu, ktoré začalo po vytvorení republiky a doznievalo v dobe jeho nástupu. Vo figurálnej tvorbe nadväzoval na dielo svojho profesora Rudnayho a v mnohých obrazoch nachádzame i vplyvy Štefana Straku (Starí hospodári, Dedinskí politici a iné).
Medzi množstvom obrazov s figurálnymi námetmi najlepšie sú tie, ktoré zostali v sviežom kompozičnom náčrte (Svadba, 1942, Zbojnícky tanec, 1941, Teplania pri tanci, 1937, V nedeľu popoludní, 1944, Čo nového vo svete, 1944, atď.). Najďalej sa dostal pri hľadaní vlastného výrazu v obraze Stavanie mája (1943), Ukrižovaný a Do sveta (oba z roku 1943), ktoré sa úplne vymykajú kompozičným riešením a farebnosťou z jeho tvorby na tomto poli.
Krajinomaľba zaberá v tvorbe Podolayho najviac miesta. Námety čerpal z celého Slovenska, najmä však z Bratislavy a kúpeľných miest, ale aj malebným dominantám Nitry venoval niekoľko obrazov. Osobitnú kapitolu tvoria obrazy s námetmi Vysokých Tatier. Namaľoval množstvo obrazov s tatranskými motívmi, v ktorých zachytil buď panorámu našich veľhôr alebo pútavé zákutia s dominantou niektorého vrchu. Podobný charakter majú aj obrazy a kresby slovenských hradov, ktoré robil na objednávku pre Janotovu knihu Slovenské hrady.
Monumentálnej tvorbe sa začal venovať v päťdesiatych rokoch. Vyhotovil niekoľko monumentálno-dekoratívnych prác, poplatných svojej dobe - Vývoj ľudskej spoločnosti (sgrafito) pre hotel Dukla v Prešove, Stará a nová Bratislava (sgrafito) pre vináreň na Vazovovej ulici v Bratislave, vyzdobil kaviareň Olympia, Detskú cukráreň na Hviezdoslavovom námestí, vináreň Lotos v Carltone a dekoratívne mreže pre kaviareň Tulipán (všetko v Bratislave). Spolu s akad. maliarom Vladimírom Droppom vyzdobil tiež schodiskohotela Devín mozaikou a maľovanými slovenskými ornamentami. Samostatnú kapitolu v jeho tvorbe zaberá užitá grafika. Od roku 1942 sa totiž ťažisko jeho práce presúvalo stále viac na odbor užitej grafiky a návrhárstvo. V tomto roku ho poveril Osvetový zväz v Bratislave vedením reklamného podniku Styl, kde zamestnával školených grafikov a maliarov, ktorí mali skúsenosti v tejto práci a dokázali pracovať pre každý druh reklamy a propagácie. Z tohto podniku (bol na Špitálskej ulici), kde si počínal, vďaka svojej rozhľadenosti a dobrej technickej príprave, veľmi úspešne, vychádzali plagáty, návrhy stien na výstavy, obchodná grafika a pod. Tento podnik fungoval aj po vojne a keď sa vytvoril po roku 1948 reklamný podnik TVAR (teraz DIELO), bol poverený tiež jeho vedením.
Výstavy
1925 - usporiadal prvú výstavu svojich obrazov a kresieb
1928 - usporiadal samostatnú výstavu v Živnostenskom dome v Nitre
