PROFILPELAJAR.COM

Faunov dom je niekdajší patricijský dom nachádzajúci sa v archeologickej lokalite Pompeje. Ide o pozostatky obytnej budovy na pomerne rozsiahlom pozemku (dnešné umiestnenie nesie názov Via della Fortuna), jednej z najznámejších a umelecky najhodnotnejších stavieb tohto bývalého antického mesta.

Dom, predstavujúci príklad klasickej obytnej rímskej stavby (domus), za svoje meno vďačí malej soche tancujúceho Fauna, umiestnenej v hlavnom átriu v strede niekdajšieho okrasného bazénu - impluvia.

Podľa viacerých odborníkov v prípade Faunovho domu ide o jeden z najkrajších príkladov obytnej stavby z rímskych čias i antiky vôbec. Súčasne patrí k najväčším súkromným budovám v Pompejach. Skĺbením takmer všetkých charakteristických prvkov rímskych patricijských domov (architektonických i umeleckých) predstavoval jeden z vtedajších najkrajších obytných priestorov.

Pravdepodobne bol postavený v prvej polovici druhého storočia pred Kr. pre istého Publia Sillu, synovca rímskeho vojvodcu. Na konci druhého storočia prešiel rozsiahlou prestavbou.

Dom zaberal plochu takmer tritisíc štvorcových metrov. Obsahol dve átriá; jedno patrilo k hlavnej časti domu a prístupné bolo hneď po prechode vestibulu a malého vchodu zvaného fauces. V átriu, postavenom v toskánskom štýle sa nachádzalo impluvium, o ktorého kráse je dodnes možné urobiť si predstavu. Dno bolo vyplnené intarziou z farebného mramoru v tvare pravidelných geometrických obrazcov. V strede impluvia stojí na malom podstavci známa soška tancujúceho Fauna (ide o kópiu originálu uloženého v Národnom archeologickom múzeu v Neapole). Sugestívne ladená soška predstavuje radostne tancujúceho boha, ktorý zdvihnutými rukami a pohľadom dohora vzýva slnko.

Druhé átrium sa nachádzalo vpravo od hlavného vchodu. Centrálnu časť átria vypĺňal tetrastyl s vlastným vstupom, slúžiaci pravdepodobne pre pohostenie návštev.

Do ďalšej časti domu, ktorú tvorila menšia záhrada s peristylom s iónskymi stĺpmi, sa vchádzalo úzkym priechodom. Vpravo od priechodu boli vybudované schody vedúce na druhé poschodie.

Jednou z historicky najcennejších častí domu (z pohľadu dnešného človeka) bola bezpochyby miestnosť zvaná exedra. Jej cennosť spočívala nielen v nádhernej freskovej výzdobe stien, ale najmä pre známu mozaiku, ktorá svojho času vypĺňala podlahu ako koberec. Alexandrova mozaika (dnes umiestnená v múzeu v Neapole ako nástenná mozaika; rozmery 313 x 582 cm) pochádzajúca zhruba z roku 100 pred Kr., zachytáva obraz bitky Alexandra Veľkého proti perzskému kráľovi Dareiovi III. Už pri zbežnom pohľade na mozaiku možno konštatovať, že ide o dielo vyznačujúce sa dokonalým remeselným spracovaním (mnohé z dielikov tvoriacich obraz nie sú väčšie ako pol štvorcového centimetra).

Cez domový trakt s exedrou sa prechádzalo do zadnej časti domu s veľkou záhradou (rozmery 27 x 30 metrov) s tzv. veľkým peristylom. Peristyl obklopovali dva rady dórskych stĺpov (každý rad obsahoval štyridsaťštyri stĺpov) vysokých štyri metre. Symbióza vycibreného záhradného štýlu a umeleckého vybavenia umožňovala dosiahnuť dojem veľmi príjemného prostredia. Svojím dispozičným riešením a využitím sa stala dôstojným predchodcom záhradných priestorov zriaďovaných o mnoho storočí neskôr.

Dom obsahoval viacero ďalších miestností slúžiacich jednak pre potreby rodiny (spálne, hospodárske miestnosti) ale aj pre prípadných hostí. Ich podlahy boli, rovnako ako v prípade exedry, vyzdobené mozaikami. Zaujímavosťou je, že majitelia domu po celú dobu jeho životnosti ho nikdy nedali vyzdobiť podľa súdobého vkusu, zato veľmi starostlivo udržiavali pôvodnú výzdobu.

Prechádzka po zvyškoch niekdajšej honosnej stavby (zachovali sa časti muriva, impluvium v hlavnom átriu, záhrada v zadnej časti domu ako aj honosné priečelie s korintskými pilastrami) dáva možnosť urobiť si predstavu o kráse tejto výnimočnej stavby.

Faunov dom vyniká vyrovnanou a harmonicky skĺbenou dispozíciou priestorov. Umelecky hodnotné prevedenie výzdoby s prekrásnymi architektonickými prvkami doplnenými zeleňou prispeli k tomu, že je tento dom považovaný za jedno z najvznešenejších súkromných obydlí antického sveta.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Faunov dom

Zdroje

E. Bernardini, Odkryté tajomstvá starých civilizácií, Príroda, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-07-01591-3
A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3