Ešte počas štúdia začal Goldfinger praktizovať s ďalším Maďarom Andrasom Szivessym. Spoločne pracovali na návrhoch interiérov a obchodov. V roku 1930 sa rozdelili a Goldfinger pokračoval v práci sám s podobnými projektmi. Navrhol interiér cestovnej kancelárie Central European Express v Paríži a kozmetický salón Helena Rubinstein v Londýne. V 30. rokoch sa stretol a oženil s Ursulou Blackwellovou a spolu sa odsťahovali do Londýna v roku 1934. Pred 2. Svetovou vojnou postavil Goldfinger iba jeden trojbytový dom (jeho súčasťou bol aj jeho vlastný dom) na Willow Road v Hampsteade (Severný Londýn) a ďalší v Broxtede v Essexe. Jeho vlastný dom na Willow Rd 2 je dnes súčasťou národného dedičstva.
Tvorba po 2. svetovej vojne
Trellick Tower
Po vojne bol Goldfinger poverený výstavbou nových kancelárií pre noviny Daily Worker (1946). Taktiež postavil budovu Alexandra Fleminga ako sídlo Ministerstva zdravotníctva (1962-67)a divadlo Odeon vo štvrti Elephant and Castle (1962-67) na juhovýchode Londýna. V 50. rokoch navrhol dve základné školy (Brandehow Rd a Westville Rd) z prefabrikovaného betónu s tehlovou výplňou.
V snahe vyriešiť nedostatok obytných budov, ktoré boli počas 2. svetovej vojny zničené, začala Britská vláda uvažovať o výškových budovách ako riešení a Goldfinger sa stal popredným dizajnérom vežových domov. Medzi jeho najdôležitejšie budovy z tohto obdobia patria Balfron Tower (27-poschodová budova vo Východnom Londýne), priľahlá Carradale House (11. poschodí) a Glenkerry House (14. poschodí). Zaujímavosťou je, že aby Goldfinger zistil či bola jeho práca dostatočne kvalitná a či sa v týchto bytoch príjemne býva, nasťahoval sa na dva mesiace do jedného z bytov v Balford Tower. Na základe poznatkov ku ktorým prišiel za ten čas potom začal navrhovať ďalšiu, ešte väčšiu budovu – Trellick Tower (31 poschodí, North Kensington, zač.:1968- dok.: 1972 ). Táto budova je svetlejšia a vzdušnejšia ako Balford.
Spočiatku boli jeho budovy veľmi nepopulárne medzi ľuďmi ale aj medzi postmodernistickými architektmi. Zaujímavosťou je, že jeho sused Ian Fleming bol natoľko znechutený bytovými domami, ktoré navrhoval, že po ňom nazval protivníka Jamesa Bonda v knihe vydanej v roku 1959 (ten bol neskôr aj sfilmovaný). Až koncom 20. storočia začala byť Goldfingerova robota cenená. Trellick Tower sa stal niečím ako ikona – objavuje sa na tričkách, maľbách ale aj v textoch piesní.
