Ernest Henry Starling (* 17. apríl 1866, Londýn – † 2. máj 1927, Kingston Harbour, Jamajka) bol britský fyziológ.
Život a kariéra
Vyštudoval v Londýne, pracoval tiež viac rokov v Nemecku a Francúzsku. Jeho najvýznamnejším spolupracovníkom bol sir William Maddock Bayliss.[1] Zaoberal sa výmenou tekutiny medzi cievou a tkanivom a v tejto súvislosti formuloval (1896) Starlingovu hypotézu o rovnováhe. Spolu s Baylissom objavili črevnú peristaltiku. V roku 1902 izoloval a pomenoval sekretín.[2] V roku 1905 opäť spolu s Baylissom definoval hormón ako pôsobok vytváraný v endokrinných žľazách, prenášaný krvou do vzdialených oblastí tela, kde aj v malej koncentrácii je schopný ovplyvniť funkciu daného orgánu či tkaniva. Venoval sa tiež štúdiu riadenia srdečnej činnosti, formuloval Frankov-Starlingov srdcový zákon (1915, upravené 1919). Študoval funkciu obličiek. Významnou odbornou literárnou prácou boli Principles of Human Physiology.
Referencie
- ↑ Ernest Henry Starling [online]. Whonamedit.com, [cit. 2008-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Scientist Ernest Henry Starling [online]. Answers.com, [cit. 2008-09-04]. Dostupné online.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernest Starling na českej Wikipédii.
