Pramenná oblasť Doubravy sa nachádza v lesoch západne od Velkého Dářka v okolí obce Radostín. Rieka má viac prameňov. Ako jej hlavný prameň je označovaný potok prameniaci v nadmorskej výške 623,7 m,[1] v rašeliniskách južne od Radostína, ktorý napája rybníkyDoubravníček a Doubravník. Pod týmito rybníkmi priteká zľava druhá pramenná vetva odvodňujúca Ranské jazierka. Ako tretí pramenný tok býva označovaný Štírový potok vytekajúci z Malého Dářka, ktoré sa nachádza severovýchodne od Radostína.[3] Tento potok posilňuje tok sprava nad rybníkom Řeka, ktorý s plochou 43,03 ha je najväčšou vodnou plochou v povodí rieky.[1]
Po celej svojej dĺžke tečie prevažne severozápadným smerom. Ústí do Labe západne od Záboří nad Labem v nadmorskej výške 195,8 m.[1]
Klimatické pomery (E. Quitt, 1971)Pohľad na rybník Řeka
Povodie rieky Doubravy sa nachádza v siedmich klimatických oblastiach (podľa Quitta, 1971), pri čom samotná rieka preteká piatimi oblasťami. Najvrchnejšia časť toku až po vtok do rybníka Řeka sa nachádza v chladnej oblasti CH7. Horná časť toku po Libicu nad Doubravou sa nachádza v mierne teplých oblastiach MT2 a MT3. Stredný tok od Libice nad Doubravou až po Žleby sa nachádza v mierne teplých oblastiach MT2 a MT10. Dolný tok od Žlebov až po sútok s Labe preteká mierne teplou oblasťou MT10 a teplou oblasťou T2. Západná časť povodia, predovšetkým horný tok Brslenky (Čáslavky) a ľavostranné prítoky Hostačovky na jej hornom toku pretekajú najskôr studenou oblasťou CH7 a potom mierne teplými oblasťami MT7 a MT9.
Klimatické charakteristiky jednotlivých oblastí nachádzajúcich sa v povodí Doubravy:[4]
Klimatické charakteristiky
CH7
MT2
MT3
MT7
MT9
MT10
T2
Počet letných dní
10–30
20–30
20–30
30–40
40–50
40–50
50–60
Počet dní s priemernou teplotou 10 °C a viac
120–140
140–160
120–140
140–160
140–160
140–160
160–170
Počet mrazových dní
140–160
110–130
130–160
110–130
110–130
110–130
100–110
Počet ľadových dní
50–60
40–50
40–50
40–50
30–40
30–40
30–40
Priemerná teplota v januári (°C)
−3 až −4
−3 až −4
−3 až −4
−2 až −3
−3 až −4
−2 až −3
−2 až −3
Priemerná teplota v júli (°C)
15–16
16–17
16–17
16–17
17–18
17–18
18–19
Priemerná teplota v apríli (°C)
4–6
6–7
6–7
6–7
6–7
7–8
8–9
Priemerná teplota v októbri (°C)
6–7
6–7
6–7
7–8
7–8
7–8
7–9
Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac
120–130
120–130
110–120
100–120
100–120
100–120
90–100
Zrážkový úhrn vo vegetačnom období (mm)
500–600
450–500
350–450
400–450
400–450
400–450
350–400
Zrážkový úhrn v zimnom období (mm)
350–400
250–300
250–300
250–300
250–300
200–250
200–300
Počet dní so snehovou pokrývkou
100–120
80–100
60–100
60–80
60–80
50–60
40–50
Počet dní zamračených
150–160
150–160
120–150
120–150
120–150
120–150
120–140
Počet dní jasných
40–50
40–50
40–50
40–50
40–50
40–50
40–50
Väčšie prítoky
Hustota riečnej sieteÚstie Brslenky do Doubravy severne od Žehušic
Najväčším prítokom Doubravy, čo sa týka dĺžky toku a plochy povodia, je riečkaBrslenka dlhá 31,4 km[5] s plochou povodia 100,8 km².[2]Nejvodnatejším prítokom je riečka Hostačovka s priemerným prietokom pri ústí 0,43 m³/s.[6] Priemerná hustota riečnej siete Doubravy činí 1,34 km/km².[7] Celkovo sa v povodí Doubravy nachádza 637 vodných tokov v dĺžke do jedného kilometra a 196 vodných tokov v dĺžke 1 až 10 km.[1] Potoky dlhé 10 až 20 km sa v povodí nachádzajú celkovo štyri.[1] V dĺžke 20 až 40 km sa v povodí rieky nachádzajú dva vodné toky.[1]
Túto povodeň spôsobila prietrž mračien v hornej časti povodia Doubravy, ktorá 20. júna 1883 spôsobila pretrhnutie hrádze dnes už zaniknutého rybníka v Bílku, ktorého plocha bola 29,3 ha.[27] Táto povodeň posilnená vodou z pretrhnutého Bíleckého rybníka zdvihla hladinu Doubravy v Žleboch o 3 metre nad normálnu hladinu.[27][pozn 4]
Povodeň v roku 1897
Veľká povodeň na hornom a strednom toku rieky spôsobila rad škôd a bola podnetom k výstavbe priehrady pri Pařížove. Počas 29. júla 1897 napršalo v povodí Doubravy nad Pařížovom priemerne 68 mm zrážok. Prietok rieky pri Pařížove dosahoval podľa výpočtov (plocha povodia 202 km²) zhruba 120 m³/s[28] a blížil sa hranici storočnej vody, ktorá v tomto úseku činí 127 m³/s.[25] Hladina Doubravy v Žleboch sa zdvihla o 5 metrov nad normál.[29][pozn 4]
Povodeň v roku 1908
Historicky najväčšia doložená povodeň na Doubrave prebehla v popoludňajších a večerných hodinách dňa 23. mája 1908, kedy vodočet v Žleboch ukazoval 400 cm.[26] Táto povodeň bola charakterizovaná veľmi rýchlym vzostupom hladiny rieky a krátkou dobou povodňovej vlny. Po 14. hodine toho dňa sa v Žleboch spustila prietrž mračien a následné krupobitie. Už po 18. hodine sa rieka vylievala z brehov a o dve hodiny neskôr bola jej hladina v obci 7 metrov nad normálom.[27][pozn 4] Povodeň, ktorá si v Žleboch vyžiadala jednu obeť, spôsobila veľké materiálne škody. Bolo tu zaplavených 20 domov a cukrovar. Ďalej vodný živel strhol lávky a mosty, odniesol pílu a odtrhol mlynské koleso. Poškodený bol aj železničný most, v dôsledku čoho bola zastavená na dlhú dobu doprava na miestnej trati. Rozsiahle škody rieka spôsobila aj v Ronove nad Doubravou, Vrdoch a Zbyslavi, kde zatopila 14 domov.[27]
Povodeň v roku 2002
Táto povodeň prebehla v polovici augusta 2002, kedy 14. augusta dosiahla hladina rieky na vodočte v Žleboch 304 cm.[26] Rieka spôsobila rad škôd predovšetkým na dolnom toku v okolí Vrdov a Zbyslavi.
V skalnatom údolí pod osadou Bílek sa na konci tiesňavy nazývanej Koryto nachádza 2,5 m vysoký vodopád, ktorého priemerný prietok dosahuje 0,73 m³/s,[31] čo ho radí medzi 6 nejvodnatejších vodopádov na území Česka.[32] Okrom tohoto tzv. Veľkého vodopádu sa vyššie proti prúdu nachádzajú ešte dva menšie. Prvý z nich, zhruba 2 m vysoký vodopád, sa nachádza v samotnej tiesňave. Druhý, ktorého výška je okolo 1,5 m, sa nachádza nad hlbokou tôňou nazývanou Mikšova jáma. V povodí rieky sa nachádzajú ešte dva ďalšie vodopády. Sú to Malý vodopád na riečke Hostačovke pri jej ústí do Doubravy a Vojnoměstecký vodopád, ktorý sa nachádza východne od Vojnovho Městce na pravostrannom prítoku Městeckého potoka.
Zlatá louka – prírodná rezervácia južne od Podmoklanov v povodí Cerhovky
Barokový most cez Doubravu v ŽehušiciachNáhon Korečníckeho mlyna pred skalným tunelom
Historické a technické pamiatky
Barokový kamenný most v Žehušiciach
Most bol postavený v roku 1822[33] v mieste, kde rieka Doubrava opúšťa Žehušickú oboru.[pozn 5] Je cezeň vedená cesta II/338. Most má dva oblúky o rozpätí 6 metrov.[33] Dĺžka premostenia činí 17,7 m[33] a voľná šírka mostu je 6,3 m.[33] Nad stredným pilierom je na jeden meter vysokom podstavci umiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia,[33] ktorá je súčasťou mostu od roku 1832.[34] V roku 1958 bol most zaradený medzi nehnuteľné kultúrne pamiatky ČR.[33] V lete roku 1998 bol most rekonštruovaný. Nad klenbami mostu bola zhotovená izolovaná železobetónová doska, ktorá spolu s opernými stenami tvorí jeden celok.[34]
Korečnícky mlyn
Mlyn, ktorý je považovaný za jednu z najstarších stavieb na rieke, sa nachádza v Ronově nad Doubravou. Narodil sa tu novinár, spisovateľ a politik Ferdinand Schulz.[35]
Náhon v Chittussiho údolí
Medzi Mladoticami a Ronovom nad Doubravou preteká rieka skalnatým údolím balvanitým riečiskom. Toto údolie, ktoré je súčasťou prírodného parku Doubrava, je pomenované podľa významného českého krajinára 19. storočia Antonína Chittussiho, ktorý tu maľoval. Nachádza sa tu zdrž,[pozn 6] od ktorej je vedená voda ku Korečníckemu mlynu náhonom vytesaným v skale. Dĺžka náhonu je 1,07 km.[15][pozn 7] Dosiahnutý spád činí cez 7 m.[36] Asi 40 metrov dlhý úsek náhonu je vedený tunelom.[37] Podľa povesti ho vytesali dvaja doživotne odsúdení väzni, ktorí po dokončení tunela získali slobodu.[37]
Poznámky
↑Doubravka je tiež názov pravostranného prítoku Hostačovky
↑Býva tiež uvádzaná hodnota 591,4 km² (podľa VÚV T. G. M.)
↑ abcDo vybudovania vodočtu v Žleboch v roku 1908, ktorý sa nachádza na ľavom brehu pri železničnej stanici, bola uvádzaná pri pôvodnej výške nad normál, ktorého hodnota však nieje známa
↑Zhruba na 10,0 riečnom kilometri (podľa mapy VÚV T. G. M. )
↑Približne na 32,9 riečnom km (podľa mapy VÚV T. G. M. )
