Žďárské vrchy sú vrchovina na rozhraní Čiech a Moravy, ide o geomorfologický podcelok Českomoravskej vrchoviny. Približne 60 % územia je zalesnených. To je jeden z dôvodov, prečo tu v roku 1970 bola zriadená CHKO. Územím prechádza hranica európskeho rozvodia Labe – Dunaj. Z hornín prevládajú kryštalické bridlice, ktorými miestami prenikajú rulové veže. V starších štvrtohorách, v pleistocéne, na Žďárské vrchy pôsobila vplyvom mrazu denudácia, ktorá rozrušila granitový povrch a vytvorila kamenné moria. Odolnejšie miesta denudáciu prečkali a dodnes zostali rôzne skalné útvary napríklad Čtyři palice, Dráteníčky, Zkamenělý zámek alebo najvyšší vrchol Žďárských vrchov, Devět skal (836 m n. m.), čo je skutočne skupina deviatich skál, tvoriacich malé skalné mesto. Vrchol bol upravený tak, aby poslúžil ako vyhliadka. Okolité stromy ho však prerástli.

Klíma tejto oblasti patrí medzi najdrsnejšie v Česku, pretože je toto nevysoké pohorie vystavené severozápadným vetrom z Polabí.

Už v ranom stredoveku tadiaľ viedli dôležité obchodné cesty, ale vyššie polohy boli osídlené až od 13. storočia. V 14. storočí sa tu začalo ťažiť striebro a to znamenalo značný príliv obyvateľstva nielen českého, ale aj nemeckého. Ťažba skončila v 18. storočí. Pôda je priaznivá len na pestovanie nenáročných plodín, napr. zemiak. Poľnohospodárstvo sa väčšinou sústreďuje na živočíšnu výrobu. Častým javom hlavne na Sázave boli tzv. hámre, kováčske dielne s kladivami poháňanými vodou.

Najvýznamnejšou pamiatkou je pútnický kostol svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore pri Žďári nad Sázavou.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy

Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy (709 km²) bola slávnostne vyhlásená 25. mája 1970 prezidentom Ludvíkom Svobodom. Ako pramenná oblasť niekoľkých českých a moravských riek a ako oblasť s početnými rybničnými sústavami bolo územie CHKO vyhlásené za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.

Z rozlohy CHKO zaberajú 46 % lesy (v centrálnej časti územia) a 44 % tvorí poľnohospodárska pôda. Poslaním chránenej krajinnej oblasti je zachovanie harmonicky vyváženej kultúrnej krajiny s významným zastúpením prirodzených ekosystémov.

Zoznam najvyšších vrchov, ktoré majú viac ako 800 m:

• Devět skal (836,3 m)
• Křovina (829,7 m)
• Křivý javor (823,5 m)
• Kopeček u Studnic (821,7 m)
• Pasecká skála (818,6 m)
• Suchý kopec (814,8 m)
• Buchtův kopec (813,0 m)
• Pohledecká skála (812,0 m)
• Malinská skála (811,1 m)
• Žákova hora (809,8 m)
• Vysoký kopec (805,8 m)
• Šindelný vrch (805,7 m)
• Kamenný vrch (802,5 m)
• Lisovská skála (801,7 m)
• Tisůvka (800,3 m)
• Fryšavský kopec (800,0 m)
• Bohdalec (790,6 m)^[1]

• Bílá skála
• Čtyři palice
• Devět skal
• Drátník (Dráteníčky)
• Lisovská skála
• Malinská skála
• Milovské perníčky
• Pasecká skála
• Pohledecká skála
• Rozštípená skála
• Rybenské perničky
• Zkamenělý zámek

Žďárské vrchy (aj rovnomenná CHKO) sa nachádzajú prevažne v okrese Žďár nad Sázavou, čiastočne potom v okresoch Havlíčkův Brod, Chrudim a Svitavy. Najvýznamnejšie:

• Fryšava pod Žákovou horou
• Herálec
• Jimramov
• Kameničky
• Krucemburk
• Křižánky
• Maršovice
• Nové Město na Moravě
• Polnička
• Sněžné
• Světnov
• Svratka
• Svratouch
• Škrdlovice
• Telecí
• Tři Studně
• Vojnův Městec
• Žďár nad Sázavou
• Ždírec nad Doubravou

Žďárskými vrchmi prechádza hlavné európske rozvodie Čierneho a Severného mora. Pramení tu niekoľko riek – Svratka, Sázava, Oslava, Doubrava a Chrudimka. V pramennej oblasti Sázavy a Doubravy sa nachádzajú rybníky Velké Dářko (najväčší rybník na vysočine) a Malé Dářko, rieka Oslava pramení v rybníkoch Matějovskom a Babíne a následne preteká Veselským rybníkom. Najvyššie položené sú na Vysočine rybníky Sykovec a Medlov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žďárské vrchy

• Správa CHKO Archivované 2013-08-24 na Wayback Machine
• Internetový magazín pre Žďárské vrchy

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žďárské vrchy na českej Wikipédii.