Diaľnica A3
■ v prevádzke
Základné údaje
Správca	Hrvatske autoceste d.o.o. (HAC)
Výstavba	1977-2006
Celková dĺžka	306,620 km
v prevádzke	306,620 km
Štát	Chorvátsko
Župa	Záhreb, Záhrebská župa Sisacko-moslavinská župa Brodsko-posávska župa Vukovarsko-sriemska župa
Výjazdy	21 (v prevádzke)
Križovatky	4 (v prevádzke)
Diaľnica A3 pri Slavonskom Brode
Objekty na trase
Pokračuje ako E70 smer Ľubľana, Salzburg, Viedeň Bregana-Obrežje Bobovica (1)  Bobovica Gradna (2)  Sveta Nedelja (3)  Jankomir (len zjazd smer Bregana) (3)  Jankomir   Lučko (4)  Zagreb-Lučko   (4a)  Sveta Klara 10100 (5)  Buzin (5a)  Jakuševac Andautonija (5b)  Kosnica Most Sava 1060 m (6)  Ivanja Reka   Ivanja Reka (6a)  Rugvica Ježevo (v smere Lipovac aj motel) (7)  Ivanić Grad (7a)  Križ Križ (v smere Lipovac aj motel) (8)  Popovača Stari Hrastovi (v smere Lipovac len čerpacia stanica) (9)  Kutina Lipovljani (10)  Novska Vijadukt Novska 183 m Novska (11)  Okučani   Nova Gradiška Slaven (len smer Záhreb) (12)  Nova Gradiška Staro Petrovo Selo (len smer Záhreb) (13)  Lužani Lužani (len smer Lipovac) Brodski Stupnik (len smer Lipovac) (14)  Slavonski Brod-zapad Marsonija (15)  Slavonski Brod-istok Sredanci (v smere Záhreb len parkovisko) (16)  Sredanci   (17)  Velika Kopanica   Babina Greda (v smere Záhreb len parkovisko) (18)  Babina Greda Rastovica (v smere Lipovac len parkovisko) (19)  Županja Bošnjaci (20)  Spačva Spačva Lipovac (21)  Lipovac Bajakovo-Batrovci Pokračuje ako   smer Belehrad  Vo výstavbe  V pláne

Diaľnica A3 (chorv. Autocesta A3, Posavska autocesta, Autocesta Zagreb-Lipovac) je 306,4 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hraničný priechod Bregana s hlavným mestom Záhreb a pokračuje Posávskou oblasťou až k srbskej štátnej hranici pri obci Lipovac.

Diaľnica sa nachádza na trasách troch európskych ciest. Po celej dĺžke diaľnice vedie E70 a na úseku Buzin-Ivanja Reka E65 a E71. Na slovinskom území na ňu nadväzuje tamojšia diaľnica A2, v Srbsku zas diaľnica A3.

Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,35 chorvátskej kuny^[1]. Diaľnicu A3 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. (HAC).

O pôvodnej ceste na trase diaľnice A3 pozri Diaľnica bratstva a jednoty.

Moderná spojnica medzi hlavnými mestami väčšiny juhoslovanských zväzových republík bola naprojektovaná koncom 40. rokov 20. storočia, pričom jej výstavba začala 1. apríla 1948. V tom čase sa budovala ako dvojpruhová cesta a na stavbe sa podieľalo okolo 300 tisíc mladých ľudí a vojakov Juhoslovanskej ľudovej armády. 382 kilometrov novej cesty medzi Belehradom a Záhrebom otvorili 27. júla 1950. V pláne bola i dostavba úsekov do Ľubľany a Skopje, no uprednostnená bola výstavba ciest v najchudobnejšej zväzovej republike Bosna a Hercegovina, čo viedlo ku vzniku tzv. Cestnej aféry.

Nová cesta síce bola nazývaná ako diaľnica (chorv. Autocesta, resp. srb. Autoput), no v skutočnosti išlo o klasickú dvojpruhovú cestu s úrovňovými križovaniami. Povrch cesty bol rôzny, väčšinou sa používali zmesi betónu, asfaltu, no na niektorých úsekoch sa povrch vozovky vyložil kameňmi^[2][3].

Diaľnica bratstva a jednotnosti bola pôvodne projektovaná na hustotu dopravy približne 9 tisíc vozidiel za deň a plány počítali aj s prípadným rozšírením na štyri jazdné pruhy. V roku 1971 hustota začala dosahovať kritické hodnoty a začala sa príprava na výstavbu skutočnej diaľnice s dvoma jazdnými pruhmi v každom jazdnom smere. Parlament Chorvátskej socialistickej republiky však zamýšľal aj výstavbu diaľnice do Rijeky a plánovanú komunikáciu do Splitu dokonca pomenoval ako diaľnicu kráľa Tomislava, za čo bol belehradským vedením štátu kritizovaný^[4].

Výstavba štvorpruhovej diaľnice začala po prieťahoch až v roku 1977 na úseku záhrebského obchvatu medzi obcami Jankomir a Lučko s dĺžkou 5,85 km. Tento úsek otvorili v roku 1979 a medzitým sa začala i výstavba nadväzujúceho úseku Lučko-Ivanja Reka (22,15 km), ktorý sprejazdnili v roku 1981. Štvorpruhový obchvat hlavného mesta Chorvátska bol tak dokončený len za štyri roky.

V tom istom čase prebiehala i výstavba úseku Ivanja Reka-Lipovljani s dĺžkou 76,52 km, ktorý bol otvorený v roku 1980. O päť rokov neskôr diaľnicu predĺžili o ďalších 35,82 km po obec Okučani, v roku 1986 pribudol 7,5 kilometrový úsek Okučani-Prvča. V rokoch 1988 a 1989 pribudli ešte dva úseky Prvča-Brodski Stupnik (40,56 km) a Brodski Stupnik-Slavonski Brod (8,8 km). O dva roky neskôr, v roku 1991 bol dokončený obchvat mesta Slavonski Brod s dĺžkou 11,4 km.^[5][6].

Ďalšia výstavba bola prerušená z dôvodu vypuknutia etnických nepokojov a vojny v Juhoslávii. V októbri 1991 bola zastavená premávka na úseku Novska-Nova Gradiška a z dôvodu vzniku štátneho útvaru SAO Západné Slavónsko stratila chorvátska vláda s týmto úsekom spojenie^[7]. Premávku sa podarilo obnoviť až 21. decembra 1994, no vzhľadom na stále prebiehajúce násilnosti bola jazda po diaľnici nebezpečná až do mája 1995^[8].

Po skončení vojenského konfliktu bola vykonaná inšpekcia na celom existujúcom úseku diaľnice. Mnohé objekty, vrátane mostov a viaduktov, boli zničené bombardovaním i využívaním komunikácie na presun vojenskej techniky^[5][9].

Po skončení vojny sa pristúpilo k okamžitej rekonštrukcii zničenej časti komunikácie, no začalo sa aj s dostavbou na novú juhoslovanskú hranicu pri obci Bajakovo. V roku 1996 pribudol 10,9 km dlhý úsek Slavonski Brod-Oprisavci, o tri roky neskôr aj úsek Oprisavci-Velika Kopanica (16,9 km). V roku 2002 bolo sprajazdnených ďalších 13,67 km východne od Záhrebu smerom na slovinskú štátnu hranicu a 25,95 km na úseku Velika Kopanica-Županja ^[10]. Najvýchodnejší úsek diaľnice A3 medzi obcou Županja a srbskou hranicou bol dokončený v roku 2006. V tomto období bolo vymenené aj dopravné značenie, ktoré diaľnicu označovalo ako štátnu cestu 4. Tá týmto úkonom definitívne zanikla ^[5].

Na výstavbu diaľnice A3 sa celkovo preinvestovalo okolo 7 miliárd kún, z čoho vyplýva, že diaľnica A3 patrí medzi najlacnejšie v krajine ^[11][12][6].

Diaľnica A3 je spoplatnená na dĺžke asi 280 kilometrov. Výnimku tvorí len obchvat mesta Záhreb na 26 kilometrovom úseku Jankomir-Ivanja Reka, ktorý je bez úhrady. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Ivanja Reka, ktorá sa nachádza juhovýchodne od Záhrebu. K dispozícii je až 14 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. Poplatky je možné platiť v hotovosti, prostredníctvom kreditnej karty, respektíve pomocou palubnej jednotky ENC (z chorv. elektronička naplata cestarine, teda doslovne elektronické platenie mýta).

Za obdobie od januára do augusta 2009 vyzbierala spoločnosť Hrvatske autoceste poplatky za použitie diaľnice A3 v hodnote 889,8 milióna chorvátskych kún^[13].

¹ - vzdialenosti medzi mýtnicami sa nezhodujú so vzdialenosťami medzi výjazdmi, pretože mýtnice sú od križovatiek vzdialené maximálne kilometer.

Hustota dopravy na diaľnici je pravidelne zisťovaná sčítaním počtu prechodov na mýtniciach, ktoré spravuje spoločnosť Hrvatske autoceste d.o.o. Najvyššia priemerná hustota, až 41 549 vozidiel za deň, bola v roku 2004 zaznamenaná na obchvate Záhrebu na úseku Jankomir-Lučko. Vysoké čísla boli zaznamenané aj na zbernej mýtnici Ivanja Reka, ktorou v roku 2009 prešlo v priemere 27 049 vozidiel denne, pričom v letných mesiacoch ich bolo až 34 543. S narastajúcou vzdialenosťou od hlavného mesta priemerná denná hustota dopravy postupne klesá až na hodnotu 5 865 vozidiel denne na prihraničnom úseku Spačva-Lipovac^[14]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí hraničných priechodov a významných križovatiek.

• 
  Výjazd číslo 2 - Sveta Nedelja
• 
  Križovatka Lučko
• 
  Pred križovatkou Sredanci (s diaľnicou A5)
• 
  Križovatka diaľnic A5 a A3

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica A3 (Chorvátsko)

• Hrvatske autoceste d.o.o. Archivované 2018-12-08 na Wayback Machine
• Zoznam výjazdov, križovatiek a iných objektov na diaľnici A3
• Chorvátsky automotoklub