Citrónovník (iné názvy: mimo taxonómie alebo hovorovo[1] alebo staršie[2]: citrus, zastarano: citroník[3][4], zastarano: citronník[4]; lat. Citrus) je rod rastlín z čeľade rutovité (Rutaceae). Názvy jeho plodu pozri nižšie v kapitole plod.
Charakteristika
Citrónovníky patria sem vždyzelené dvojklíčnolistovékry alebo stromy s väčšinou chutnými plodmi s vysokým obsahom vitamínu C a iných vitamínov. Pestujú sa v subtropickej oblasti celého sveta a v teplých oblastiach mierneho pásma. Pôvodom citrónovníkov je juhovýchodná Ázia. Dnešné druhy sú väčšinou hybridného pôvodu, niektoré sú až pätnásobnými hybridmi. Veľa typov vzniklo ako púčikové variácie. Keďže ide často o hybridy, je systematika citrónovníkov neustálená a sporná.[5][6]
Plod
Plod rodu Citrus sa nazýva citrusový plod[7], citrus[8], agrum[9], (pokiaľ sa konzumuje:) citrusové ovocie[10] alebo (len v oblasti všeobecnej botaniky, t. j. ako jeden z typov rastinných plodov:) hesperídium[11][7] (hesperidium[6]).
Hesperídium (iné názvy: hesperidium, citrusový plod; lat. hesperidium) je definované ako synkarpický plod (=viacplodolistový plod, ktorý vznikol bočným zrastom všetkých plodolistov jedného kvetu, pričom tieto plodolisty už zrástli svojimi krajmi) s mäsitým alebo dužinatým oplodím a blanitými priehradkami (lat. diaphragma), ktoré oddeľujú semenné puzdrá vyplnené šťavnatou dužinou (lat. pulpa) tvorenou veľkými bunkami zbujenej vnútornej epidermy. Exokarp hesperídia je rozlíšený na vonkajšiu časť, nazývanú flavedo (lat. flavedo) a vnútornú časť, nazývanú albedo (lat. albedo). Flavedo je aromatické, albedo je biele, hubovité.[12]
Systematika
Prehľad
Prehľad základných druhov rodu citrónovník (Citrus):
Citrus reticulata (I) [vrátane Citrus daoxianensis] - citrónovník sieťkovaný (I) [Sem patria tie čínske divé mandarínkovníky, z ktorých vznikol taxón Citrus aurantium I, čiže z ktorých vznikli dnešné pestované mandarínkovníky, pomarančovníky a pod. Tento druh sa staršie považoval za súčasť druhu Citrus reticulata III.]
Citrus aurantium (I) - citrónovník horký (I) / staršie: citrónovník pomarančový (I) [Sem dnes patria všetky hybridy druhov Citrus reticulata I a Citrus maxima, čiže hybridy divých mandarínkovníkov a pomela.]
Citrus reticulata (III) - citrónovník mandarínkový (staršie: mandarinkový) (II) / mandarínkovník (III) / citrónovník sieťkovaný (III) [Sem dnes patria už len niektoré pestované mandarínkovníky, porovnaj vyššie komentár pri Citrus reticulata I.]
Citrus paradisi/ staršie: Citrus racemosa - citrónovník rajský / grapefruitovník / grapefruit/ staršie: citrónovník grapefruit [Tento taxón sa v minulosti niekedy zaraďoval ako súčasť (obyčajne varieta) druhu Citrus maxima. No aj tam, kde sa považuje za samostatný druh, sa v obchode a bežnom jazyku názov grapefruit niekedy nepresne používa na označenie druhu Citrus maxima alebo aspoň maloplodých odrôd druhu Citrus maxima.]
Citrus bergamia - citrónovník bergamotový / bergamot / bergamota [Niekedy sa zaraďuje ako súčasť druhu Citrus limon I alebo ako súčasť druhu Citrus aurantium IV.]
Citrus limonia (I) / Citrus jambhiri - rangpur / džambiri [Dnes je tu zahrnutý okrem iného aj taxón citrónovník žltý/khatta (Citrus karna), staršie zaraďovaný ako súčasť druhu Citrus aurantium IV.]
limetky/ limety/ zriedkavo: lajmy [Tradične sa do tejto skupiny zaraďuje aj Citrus limettioides a niekedy aj Citrus limetta I, časť druhu Citrus limonia I, nižšie uvedené rody Eremocitrus, Microcitrus a Clymenia, a občas aj Citrus meyeri a Citrus lumia]
Citrus halimii [Podľa novších zistení je tento druh sesterským taxónom kumkvatu.[13]]
Papedy je súhrnné označenie pre to, čo je vyššie označené ako "čínske a indické papedy" a "papedy Juhovýchodnej Ázie a Oceánie". V minulosti papedy tvorili v rámci rodu Citrus podrod Papeda.
Niekedy sa do rodu Citrus zaraďuje aj to, čo sa inde zaraďuje ako samostatné rody:
↑ abMIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202
↑DOSTÁL, J. et al. Flóra Slovenska, Všeobecná časť. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1966. S. 487, 493
↑Luro François, Clémentine Baccati, Mathieu Paoli, Elodie Marchi, Gilles Costantino, et al.. Phylogenetic and taxonomic status of Citrus halimii B.C. Stone determined by genotyping complemented by chemical analysis of leaf and fruit rind essential oils. Scientia Horticulturae, 2022, 299, ⟨10.1016/j.scienta.2022.111018⟩. ⟨hal-03619490⟩
↑Citrus L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2025-01-03]. Dostupné online.
↑David J. Mabberley. A classification for edible citrus: an update, with a note on Murraya (Rutaceae). Journal of Plant Systematics. Volume 25: 271–284. Publication date: 6 September 2022 [1]
↑Talon, M.; Caruso, M.; Gmitter, F.G. (2020). The Genus Citrus. Elsevier Science. ISBN 978-0-12-812217-4. p. 69-70
↑HODGSON, R. W. Horticultural Varieties of Citrus. 1967 [2]
↑MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1015 a nasl..
↑WU, G. et al. Genomics of the origin and evolution of Citrus. in: Nature 554(7692) · February 2018 [3]
↑Wu, G.A., Sugimoto, C., Kinjo, H. et al. Diversification of mandarin citrus by hybrid speciation and apomixis. Nat Commun 12, 4377 (2021). [4]
↑Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971, S. 366, 382
↑ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177
↑ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 236-237
↑citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, [cit. 2025-01-02]. Dostupné online. (Poznámka: Text hesla nie je zhodný s textom toho istého hesla v tlačenom vydaní.)
↑FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4.
↑SPÍLKOVÁ, J. Obsahové látky citrusových plodů a jejich biologické účinky. In: Liečivé rastliny. č. 3 1999. S. 85
↑VANČUROVÁ, R. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. 1968. S. 295-296
↑CINKE, K. Cudzie ovocie. In: Slovenské ovocinárstvo. č. 11 1927. S. 94, 95
↑KOŠŤÁLOVÁ, D. Fotodermatitídy vyvolané rastlinami. In: Derma č. 1 2003. S. 26
↑LUKÁŠ, K. Nauka o zboží pro školy obchodní a průmyslové jakož i k soukromému poučení, II. Praha: Sbor pro zříz. a vydrž. Českoslovanské akademie obchodní, 1903. S. 66
↑WATT, Sir George. A Dictionary of the Economic Products of India: Cabbage to Cyperus. [s.l.] : Superintendent of Government Printing, 1889. 708 s. S. 333 a nasl..
↑Baenitz. Lehrbuch der Botanik in populärer Darstellung (nach methodischen Grundsätzen für gehobene Lehranstalten, sowie zum Selbstunterrichte). [s.l.] : Verlag der Stubenrauch'schen Buchhandlung, 1884. 366 s. Dostupné online. S. 124.
↑Pomoranč neb oranžovník (Citrus aurantium). In: Vesmír 1874. S. 140 - 141 (najmä S. 141) [5]