Citrónovník (rod)

Citrónovník

Plod citrónovníka horkého
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Citrus
Linnaeus, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Grapefruit
Zaujímavým citrusom je tzv. Budhova ruka (Citrus medica var. sarcodactylis/ Citrus medica 'Digitata')

Citrónovník (iné názvy: mimo taxonómie alebo hovorovo[1] alebo staršie[2]: citrus, zastarano: citroník[3][4], zastarano: citronník[4]; lat. Citrus) je rod rastlín z čeľade rutovité (Rutaceae). Názvy jeho plodu pozri nižšie v kapitole plod.

Charakteristika

Citrónovníky patria sem vždyzelené dvojklíčnolistové kry alebo stromy s väčšinou chutnými plodmi s vysokým obsahom vitamínu C a iných vitamínov. Pestujú sa v subtropickej oblasti celého sveta a v teplých oblastiach mierneho pásma. Pôvodom citrónovníkov je juhovýchodná Ázia. Dnešné druhy sú väčšinou hybridného pôvodu, niektoré sú až pätnásobnými hybridmi. Veľa typov vzniklo ako púčikové variácie. Keďže ide často o hybridy, je systematika citrónovníkov neustálená a sporná.[5][6]

Plod

Plod rodu Citrus sa nazýva citrusový plod[7], citrus[8], agrum[9], (pokiaľ sa konzumuje:) citrusové ovocie[10] alebo (len v oblasti všeobecnej botaniky, t. j. ako jeden z typov rastinných plodov:) hesperídium[11][7] (hesperidium[6]).

Hesperídium (iné názvy: hesperidium, citrusový plod; lat. hesperidium) je definované ako synkarpický plod (=viacplodolistový plod, ktorý vznikol bočným zrastom všetkých plodolistov jedného kvetu, pričom tieto plodolisty už zrástli svojimi krajmi) s mäsitým alebo dužinatým oplodím a blanitými priehradkami (lat. diaphragma), ktoré oddeľujú semenné puzdrá vyplnené šťavnatou dužinou (lat. pulpa) tvorenou veľkými bunkami zbujenej vnútornej epidermy. Exokarp hesperídia je rozlíšený na vonkajšiu časť, nazývanú flavedo (lat. flavedo) a vnútornú časť, nazývanú albedo (lat. albedo). Flavedo je aromatické, albedo je biele, hubovité.[12]

Systematika

Prehľad

Prehľad základných druhov rodu citrónovník (Citrus):

Podrobnejší systém

Vysvetlivka: Značka I, II, III atď. označuje rôzne významy toho istého názvu.

Dôležité druhy rodu citrónovník (I) (Citrus) sú:

Papedy je súhrnné označenie pre to, čo je vyššie označené ako "čínske a indické papedy" a "papedy Juhovýchodnej Ázie a Oceánie". V minulosti papedy tvorili v rámci rodu Citrus podrod Papeda.


Niekedy sa do rodu Citrus zaraďuje aj to, čo sa inde zaraďuje ako samostatné rody:

a najnovšie aj to, čo sa inde zaraďuje ako samostatné rody:

a niekedy aj to, čo sa inde zaraďuje ako samostatné rody:

Zdroje tejto kapitoly:[14][15][16][17][18][19][20][21][5][22][23][6][24][25][26][27][28][11][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40]

Zdroje

  1. https://beliana.sav.sk/heslo/citrus
  2. ISAIN, V. N. Botanika. Bratislava: Štátne pôdohospodárske nakladateľstvo, 1953. S. 300
  3. Verejná prosba (pokračovanie). In: Dom a škola č. 6 1890. S. 179
  4. a b BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry - k histórii slovenského odborného slovníka. 1972. S. 278
  5. a b citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 565.
  6. a b c citrusovité. In: Pyramída. S. 561-562.
  7. a b DOSTÁL, J. et al. Flóra Slovenska, Všeobecná časť. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1966. S. 493
  8. citrus. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
  9. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo, 2008, S. 35
  10. citrusový. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  11. a b MIČIETA, K. et al. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018, S. 202
  12. DOSTÁL, J. et al. Flóra Slovenska, Všeobecná časť. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1966. S. 487, 493
  13. Luro François, Clémentine Baccati, Mathieu Paoli, Elodie Marchi, Gilles Costantino, et al.. Phylogenetic and taxonomic status of Citrus halimii B.C. Stone determined by genotyping complemented by chemical analysis of leaf and fruit rind essential oils. Scientia Horticulturae, 2022, 299, ⟨10.1016/j.scienta.2022.111018⟩. ⟨hal-03619490⟩
  14. Citrus L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2025-01-03]. Dostupné online.
  15. David J. Mabberley. A classification for edible citrus: an update, with a note on Murraya (Rutaceae). Journal of Plant Systematics. Volume 25: 271–284. Publication date: 6 September 2022 [1]
  16. Talon, M.; Caruso, M.; Gmitter, F.G. (2020). The Genus Citrus. Elsevier Science. ISBN 978-0-12-812217-4. p. 69-70
  17. HODGSON, R. W. Horticultural Varieties of Citrus. 1967 [2]
  18. GRIN-Global - Citrinae [online]. grip.mawarid.gov.om, [cit. 2025-01-03]. Dostupné online.
  19. RIVERA, D. et al. Analysis of ‘Marrakesh limetta’ (Citrus × limon var. limetta (Risso) Ollitrault, Curk & R.Krueger) horticultural history and relationships with limes and lemons. Scientia Horticulturae, Volume 293, 2022, 110688, ISSN 0304-4238, https://doi.org/10.1016/j.scienta.2021.110688. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0304423821007950)
  20. MANSFELD, Rudolf. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1015 a nasl..
  21. A.K. Jain. Indian Ethnobotany: Emerging Trends. [s.l.] : Scientific Publishers, 2016. 335 s. Dostupné online. ISBN 978-93-86102-12-6. S. 254 a nasl..
  22. WU, G. et al. Genomics of the origin and evolution of Citrus. in: Nature 554(7692) · February 2018 [3]
  23. Wu, G.A., Sugimoto, C., Kinjo, H. et al. Diversification of mandarin citrus by hybrid speciation and apomixis. Nat Commun 12, 4377 (2021). [4]
  24. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971, S. 366, 382
  25. ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 177
  26. ČERVENKA, M. Základy systému semenných rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 236-237
  27. citrónovník. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2024-11-18, [cit. 2025-01-02]. Dostupné online. (Poznámka: Text hesla nie je zhodný s textom toho istého hesla v tlačenom vydaní.)
  28. FERIOLI, Eliana. Citrusy. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, a.s. - Príroda, 2022. 96 s. ISBN 978-80-551-8241-4.
  29. SPÍLKOVÁ, J. Obsahové látky citrusových plodů a jejich biologické účinky. In: Liečivé rastliny. č. 3 1999. S. 85
  30. VANČUROVÁ, R. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. 1968. S. 295-296
  31. CINKE, K. Cudzie ovocie. In: Slovenské ovocinárstvo. č. 11 1927. S. 94, 95
  32. KOŠŤÁLOVÁ, D. Fotodermatitídy vyvolané rastlinami. In: Derma č. 1 2003. S. 26
  33. M.M.P.N.D. - Sorting Citrus names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2025-01-05]. Dostupné online.
  34. LUKÁŠ, K. Nauka o zboží pro školy obchodní a průmyslové jakož i k soukromému poučení, II. Praha: Sbor pro zříz. a vydrž. Českoslovanské akademie obchodní, 1903. S. 66
  35. WATT, Sir George. A Dictionary of the Economic Products of India: Cabbage to Cyperus. [s.l.] : Superintendent of Government Printing, 1889. 708 s. S. 333 a nasl..
  36. Baenitz. Lehrbuch der Botanik in populärer Darstellung (nach methodischen Grundsätzen für gehobene Lehranstalten, sowie zum Selbstunterrichte). [s.l.] : Verlag der Stubenrauch'schen Buchhandlung, 1884. 366 s. Dostupné online. S. 124.
  37. Pomoranč neb oranžovník (Citrus aurantium). In: Vesmír 1874. S. 140 - 141 (najmä S. 141) [5]
  38. citron, citroník. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 1.. Praha : Československý kompas, 1925. S. 815.
  39. limetty. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 4.. Praha : Československý kompas, 1929. S. 472.
  40. pomerančovník. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 5.. Praha : Československý kompas, 1931. S. 868.

Iné projekty