Citroën Xantia je automobilstrednej triedy, ktorý vyrábala francúzska automobilka Citroën v rokoch 1993 až 2001. Vyrábala sa ako Liftback alebo vo verzii Break (combi). Model prešiel výraznejším faceliftom v roku 1998 Xantia X2 (po facelifte) dostala novú prednú masku, nárazníky, zrkadlá, interiér a hlavne bola zvýšená bezpečnosť.Predalo sa viac ako 1,2 milióna kusov tohto modelu počas 8-ročnej produkcie. Po ukončení produkcie v Európe v roku 2001 ho vyrábala firma SAIPA v Iráne do septembra 2010.
Xantia vychádzala koncepčne zo svojho predchodcu Citroënu BX Slovo Xantia je z gréckeho prekladu Xanthos (Svetlo). Xantia bola prevratná novým oblým dizajnom a kónickým zadným sklom ktorý bol pre rok 1993 netradičný. Tiež celková kvalita materiálov a spracovania bola na oveľa vyššej úrovni. Vďaka zlepšenej odolnosti hydraulického vedenia a protipadacím zámkom, napravila povesť nespoľahlivosti hydropneumatických systémov.
Podvozky
Xantia mala viac verzií hydropneumatických podvozkov. Každý sa dal ovládať ručne pákou pri ručnej brzde ako BX a jeho predchodcovia.
Najjednoduchšia 5 guľová (hydropneumatický zásobník tlaku = guľa) mala podobne ako BX jednu guľu na každé koleso a jednu akumulačnú. Zo začiatku bolo použité jednookruhové čerpadlo a rozdeľovač tlaku pre posilňovač riadenia, neskôr dvojokruhové čerpadlo s rôznym výtlakom čo umožnilo zjednodušenie systému.
Novším typom bola 6 guľová Xantia, 1 guľa na koleso, 1 akumulačná a 1 akumulačná pre zadné brzdy systém bol už vybavený protipadacími zámkami systému, čo zabezpečilo že vozidlo počas nečinnosti neklesalo na zem.
Ďalším typom bola 8 guľová, je to v podstate 6 guľová s dvomi prídavnými guľami hydractive. „Hydractive“ II. Je počítačom riadený systém ovládania pruženia ktorý mení charakteristiku pruženia podľa rýchlosti, náklonu karosérie, záťaži a stavu vozovky.
Posledným typom bola prevratná Xantia „ACTIVA“ s 10timi guľami. Prevzala technológie z konceptu Citroën Activa z roku 1988. Systém bol podobný ako pri hydractive verzií ale 2 gule boli pridané pre aktívne stabilizátory, ktoré mali funkciu zabrániť náklonom karosérie a zabezpečiť tým vynikajúce jazdné vlastnosti bez náklonov karosérie. Xantia „ACTIVA“ je prakticky beznáklonové auto, podľa porovnania v teste skončila so stabilitou tesne za Ferrari F40. V losom teste, ktorý vykonáva redakcia švédskeho časopisu Teknikens Värld dosiahla ACTIVA maximálnu rýchlosť 85 km/h. Táto rýchlosť zatiaľ nebola prekonaná ani autami ako Ferrari Testarossa, Porsche 997 GT 3 RS, Lotus Elise S[1]. Systém bol bohužiaľ náročnejší na údržbu (10 gúľ) a tak sa v ďalšom vývoji nepokračovalo. V posledných rokoch výroby boli "gule" nahradené modernejšími typmi s viacvrstvou membránou a výdržou až 150 000 km. Activa bola k dispozícií iba pre vyššie motorizácie ako napríklad 2.0i Turbo, 3.0 V6 24V a 2.1TD.
Xantia X1 (do 1998)
Euro NCAP: ,jedna hviezdička bola odobraná z dôvodu slabej bočnej ochrany. V reakcii na nové testy tak vyšla faceliftová verzia X2.
V Xantii X2 bola zvýšená bezpečnosť bočného a čelného nárazu upravením deformačných zón, pridaním bočných airbagov, airbagu spolujazdca a spomaľovača zaseknutia pásov, ktorý znížil tlak na kľúčnu kosť pri náraze.
VSX - Elektrické sedadlá s lakťovou opierkou, audio Clarion, Blaupunkt s ovládaním na volante, klimatizácia, drevená radiaca páka a palubná doska s dreveným dekorom
Seduction - Limitovaná edícia nižšia od Exclusive
Exclusive - Daždový senzor, alarm, tapacíry dverí s dreveným dekorom a iné.
Xantia X2 mala v sérií automatickú klimatizáciu s ručným ovládaním (automaticky udržiava zvolenú teplotu, prispôsobuje tomu ťah ventilátorov).
Pilot Jean-Luc Pailler po trojnásobnom víťazstve s Citroënom BX Turbo v skupine N, v populárnych pretekoch rallycross, pokračoval vo víťaznej sérií s novým modelom, Xantia Turbo.
Xantia turbo mala plne hydropneumatické odpruženie, oproti modelu BX vylepšené o vyšší zdvih a reguláciu tlmenia priamo z kabíny. Výška vozidla bola nastaviteľná po milimetrových krokoch nezávisle pre prednú a zadnú nápravu. Motor bol priečne uložený preplňovaný štvorvalec T16 o výkone 525 koní, pri plniacom tlaku 2,5 bar alebo 600 koní pri plniacom tlaku 3 bar. Konštantný krútiaci moment 700 Nm, bol dostupný v rozsahu 3 500 až 8 600 ot./min. Rovnaký motor T16 bol použitý aj v modeloch ZX Rally Raid a Peugeote 405 T16 Pikes Peak.
1994 Champion de France - Citroën Xantia 1900 Turbo 4x4
1995 Champion de France - Citroën Xantia 2040 Turbo 4x4
1996 Champion de France - Citroën Xantia Turbo 4x4
1998 Champion de France - Citroën Xantia Turbo 4x4
1999 Champion de France - Citroën Xantia Turbo 4x4 / Saxo Turbo 4x4
Jean-Luc Pailler tak na vozidlách BX Turbo a Xantia Turbo, získal 95 víťazstiev a celkovo vyhral 8 z 9. závodných sezón. Neskôr pokračoval s vozidlom Peugeot 206 WRC[2].
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Citroën Xantia na anglickej Wikipédii a Citroën Xantia na českej Wikipédii.Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku FIA_European_Championships na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
