Chlorid vápenatý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Bezvodý sa rozpúšťa za uvoľňovania veľkého množstva tepla a voda sa zohrieva, tzv. hydratačné teplo, zatiaľ čo hexahydrát naopak teplo spotrebováva a voda sa ochladzuje (túto vlastnosť má tiež napríklad tiosíran sodný). Ďalej sa chlorid vápenatý dobre rozpúšťa v etanole, metanole, nepatrne tiež v acetóne a glycerole.
Bezvodý chlorid vápenatý sa používa ako sušiace činidlo do exsikátora pre látky, ktoré slabo viažu vodu. Zmes ľadu a hexahydrátu chloridu vápenatého v hmotnostnom pomere 1:1,5 dosahuje teploty −49 °C, preto sa používa ako chladiaca zmes do chladiacich kúpeľov. 30% vodný roztok chloridu vápenatého tuhne pri teplote −55 °C, preto sa využíva pre ochranu uhlia, hornín a iných sypkých materiálov pred zamŕzaním.
Roztokom chloridu vápenatého (koncentrácia závisí na poveternostných podmienkach) sa pri zimnej údržbe komunikácií pri väčších mrazoch zvlhčujú posypové soli na báze chloridu sodného pri posype vozoviek technológiou „vlhčenej soli“ (pri slabších mrazoch sa soľ zvlhčuje len roztokom chloridu sodného). Chlorid vápenatý pre posyp bol v roku 2001 asi 6× drahší ako posypová soľ chlorid sodný, má však rýchlejší účinok a pôsobia pri nižších teplotách. Eutektický bod vodného roztoku s ideálnou koncentráciou asi 30% môže byť −50 °C, pre bežné potreby zimného ošetrovanie komunikácií je chlorid vápenatý veľmi účinný až do −35 °C (chlorid sodný len do zhruba −5 °C, maximálne −7 °C). Podľa švédskych výskumov však viac narušuje betón, a preto Švédsko od jeho užívania úplne ustúpilo.
