Chlorid olovnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	PbCl2
Systematický názov	Chlorid olovnatý
Vzhľad	Biela pevná práškovitá látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	278,1 u
Molárna hmotnosť	278,1060 g/mol
Rozpustnosť vo vode	0,65 g/100 ml (0 °C) 0,99 g/100 ml (20 °C) 1,08 g/100 ml (25 °C) 1,19 g/100 ml (30 °C) 1,32 g/100 ml (35 °C) 1,78 g/100 ml (50 °C) 1,96 g/100 ml (60 °C) 2,13 g/100 ml (65 °C) 2,62 g/100 ml (80 °C) 3,30 g/100 ml (100 °C)
Teplota topenia	501 °C
Teplota varu	950 °C
Hustota	5,9059 g/cm3
Rozpustnosť	v polárnych rozpúšťadlách kyselina chlorovodíková roztok amoniaku etanol (málo)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	85,8 J/g
Entropia varu	463,5 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−359,2 kJ/mol
Štandardná entropia	134,3 J/(mol K)
Štandardná Gibbsová energia	−314,4 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,277 J/g K
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Nebezpečenstvo Vety H H318, H351, H360Df, H362, H372, H302+332, H410 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P203, P260, P261, P263, P270, P271, P273, P280, P264+265, P318, P319, P321, P391, P301+317, P304+340, P308+316, P305+354+338, P405, P501 Európska klasifikácia látok Hrozby Jed (T) Nebezpečná pre životné prostredie (N) Vety R R20/22, R33, R50/53, R61, R62 Vety S S45, S53, S60, S61 NFPA 704 0 3 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7758-95-4
Číslo UN	2291
EINECS číslo	231-845-5
Číslo RTECS	OF9450000
PubChem	24459
ChemSpider	22867
SMILES	Cl[Pb]Cl
3D model (JSmol)	Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid olovnatý (PbCl₂) je anorganická zlúčenina, jeden z chloridov olova. Za bežných podmienok ide o bielu pevnú práškovitú látku slabo rozpustnú vo vode. Chlorid olovnatý je jeden z najdôležitejších olovnatých reagencií. V prírode sa vyskytuje v podobe minerálu cotunnitu.

V tuhom chloride olovnatom je každý ión olova koordinovaný s 9 chloridovými iónmi. Šesť z nich leží vo vrcholoch trojuholníkového hranolu a zostávajúce tri na bokoch tohto hranola. Chloridové ióny nemajú od centrálneho atómu olova rovnakú vzdialenosť, sedem ich leží vo vzdialenosti 280 – 309 pm a dva 370 pm ďaleko.^[1] Chlorid olovnatý tvorí biele ortorombické ihličky.

Molekuly pár chloridu olovnatého má zahnutú štruktúru s uhlom Cl-Pb-Cl o veľkosti 98° a dĺžka každej z väzieb Pb-Cl je 2,44 Å.^[2] Takýto chlorid olovnatý je súčasťou výfukových plynov zo zážihových motorov, ak sa ako antidetonačné aditívum do benzínu používa etylenchlorid-tetraetylolovo.

Rozpustnosť chloridu olovnatého je nízka (0,99 g/100 ml pri 20 °C) a pre praktické účely sa považuje za nerozpustný. Jeho súčin rozpusnosti je 1,7•10⁻⁵. Je jedným z iba štyroch bežne nerozpustných chloridov, tými zvyšnými sú chlorid strieborný (AgCl), meďný (CuCl) a ortutný (HgCl).^[3][4]

Chlorid olovnatý sa v prírode vyskytuje vo forme minerálu cotunnitu. Ten je bezfarebný, biely, žltý alebo zelený s hustotou 5,3 – 5,8 g/cm³. Tvrdosť podľa Mohsa je 1,5 – 2. Kryštálová štruktúra je ortorombická dipyramidálna, bodová grupa je 2/m 2/m 2/m Každý atóm olova má koordinačné číslo 9. Zloženie je 74,50% olova a 25,50% chlóru. Cotunnit sa objavuje blízkosti sopiek: Vezuv (Taliansko), Tarapacá (Čile) a Tolbačik (Rusko).^[5]

Chlorid olovnatý koaguluje z roztoku po pridaní zdroja chloridového iónu (HCl, NaCl, KCl...) do vodného roztoku olovnaté zlúčeniny, napríklad dusičnanu olovnatého (Pb(NO₃)₂).

${\displaystyle {\ce {Pb(NO3)2{}_{(aq)}+ 2 NaCl{}_{(aq)}-> PbCl2{}_{(s)}+ 2 NaNO3{}_{(aq)}}}}$

${\displaystyle {\ce {Pb(CH3COO)2{}_{(aq)}+ HCl{}_{(aq)}-> PbCl2{}_{(s)}+ 2 CH3COOH{}_{(aq)}}}}$

${\displaystyle {\ce {PbCO3 + 2 HCl{}_{(aq)}-> PbCl2{}_{(s)}+ CO2{}_{(g)}+ H2O}}}$^[6]

${\displaystyle {\ce {Pb(NO3)2{}_{(aq)}+ 2 HCl{}_{(aq)}-> PbCl2{}_{(s)}+ 2 HNO3{}_{(aq)}}}}$

Reakciou oxidu olovičitého s kyselinou chlorovodíkovou vzniká chlorid olovnatý, plynný chlór a voda:

${\displaystyle {\ce {PbO2{}_{(s)}+ 4 HCl -> PbCl2{}_{(s)}+ Cl2 + 2 H2O}}}$

Ak sa použije namiesto toho oxid olovnatý alebo hydroxid olovnatý, vzniká len chlorid olovnatý a voda (nie však už chlór):

${\displaystyle {\ce {PbO{}_{(s)}+ 2 HCl -> PbCl2{}_{(s)}+ H2O}}}$

${\displaystyle {\ce {Pb(OH)2 + 2 HCl -> PbCl2 + 2 H2O}}}$

Chlorid olovnatý možno získať aj pôsobením plynného chlóru na kovové olovo:

${\displaystyle {\ce {Pb + Cl2 -> PbCl2}}}$

Pridaním chloridového iónu do suspenzie chloridu olovnatého získame komplexné ióny. V týchto reakciách pridaný chlorid (alebo iné ligandy) štiepi chloridové mostíky, ktoré tvoria polymérny základ tuhého chloridu olovnatého.

${\displaystyle {\ce {PbCl2{}_{(s)}+ Cl- -> [PbCl3]-{}_{(aq)}}}}$

${\displaystyle {\ce {PbCl2(s) + 2 Cl- -> [PbCl4]^2-{}_{(aq)}}}}$

Chlorid olovnatý reaguje s roztaveným dusitanom sodným (NaNO₂) za vzniku oxidu olovnatého:

${\displaystyle {\ce {PbCl2{}_{(l)}+ 3 NaNO2 -> PbO + NaNO3 + 2 NO + 2 NaCl}}}$

Chlorid olovnatý sa využíva pri syntéze chloridu olovičitého: chlór prebubláva cez nasýtený roztok chloridu olovnatého vo vodnom roztoku chloridu amónneho a tvorí hexachloroolovičitan amonný. Ten sa potom necháva reagovať so studenou koncentrovanou kyselinou sírovou za vzniku olejovitého chloridu olovčitého^[7]

Chlorid olovnatý je hlavným prekurzorom organokovových derivátov olova, napríklad plumbocénu.^[8] Používajú sa obvyklé alkylačné činidlá, napríklad Grignardovo činidlo alebo organolítne zlúčeniny:

${\displaystyle {\ce {2 PbCl2 + 4 RLi -> R4Pb + 4 LiCl + Pb}}}$

${\displaystyle {\ce {2 PbCl2 + 4 RMgBr -> R4Pb + Pb + 4 MgBrCl}}}$

${\displaystyle {\ce {3 PbCl2 + 6 RMgBr -> R3Pb-PBr3 + Pb + 6 MgBrCl}}}$^[7]

Tieto reakcie produkujú deriváty, ktoré sú podobnejšie organokřemíkovým zlúčeninám, teda olovnatý ión má pri alkyláciu tendenciu k disproporcionacii.

Použitie

• Roztavený chlorid olovnatý sa používa pri syntéze titaničitanu olovnatého (PbTiO₃) a titaničitanu bárnato-olovnatého (Pb₁-xBa_xTiO₃), (pre keramické materiály) náhradou katiónu:^[9]

${\displaystyle {\ce {x PbCl2{}_{(l)}+ BaTiO3{}_{(s)}-> Ba1-xPbxTiO3 + x BaCl2}}}$

• Chlorid olovnatý sa používa na výrobu skla prepúšťajúceho infračervené žiarenie^[6] a ornamentálneho skla nazývaného aurenové sklo. To má dúhový povrch vzniknutý nástrekom chloridu olovnatého a opätovným zahrievaním za riadených podmienok. Podobne sa využíva aj chlorid cínatý.^[10]
• Kovové olovo môže byť použité ako konštrukčný materiál pre prácu v kyseline chlorovodíkovej, hoci vznikajúci chlorid olovnatý je v chlorvodíku trochu rozpustný. Odolnosť je možné zvýšiť pridaním 6 – 25% antimónu.^[11]
• Zásaditý chlorid olovnatý (PbCl₂•Pb(OH)₂) je známy ako Pattinsonova olovnatá beloba a používa sa ako biely pigment do farieb.^[12]
• Chlorid olovnatý je medziproduktom pri rafinácii rudy bizmutu. Z tejto rudy sa najprv pomocou roztaveného hydroxidu sodného odstránia stopy kyslých prvkov, napríklad arzénu a telúru. Potom nasleduje Parkesov odstriebrňovací proces, ktorý odstráni akékoľvek prítomné striebro či zlato. Teraz ruda obsahuje bizmut, olovo a zinok. Nechá sa na ňu pôsobiť plynný chlór pri teplote 500 °C. Najskôr sa tvorí chlorid zinočnatý a je odstránený. Potom sa podobne odstráni vznikajúci chlorid olovnatý a zostáva čistý bizmut. Chlorid bizmutitý by sa tvoril ako posledný.^[13]

Podobne ako u iných zlúčenín olova, môže expozícia chloridom olovnatým viesť k otrave olovom.

• Bromid olovnatý
• Fluorid olovnatý
• Jodid olovnatý
• Chlorid cínatý
• Chlorid germanatý
• Chlorid olovičitý
• Chlorid bizmutitý
• Chlorid tálny

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid olovnatý

• IARC Monograph: „Lead and Lead Compounds“
• IARC Monograph: „Inorganic and Organic Lead Compounds“ Archivované 2005-11-20 na Wayback Machine
• National Pollutant Inventory - Lead and Lead Compounds Fact Sheet
• Case Studies in Environmental Medicine - Lead Toxicity Archivované 2009-06-05 na Wayback Machine
• ToxFAQs: Lead Archivované 1999-10-05 na Wayback Machine

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid olovnatý na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).