Chlorid meďný

Chlorid meďný
Chlorid meďný
Chlorid meďný
Chlorid meďný
Chlorid meďný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CuCl
Vzhľad biely prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 99,0 u
Molárna hmotnosť 98,999 g/mol
Teplota topenia 430 °C
Teplota varu 1 212 °C
Hustota 4,139 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
1,25 g/100 ml
v polárnych rozpúšťadlách:
kyselina chlorovodíková
roztoky amónnych solí
roztoky kyanidov
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 103,5 J/g
Entropia varu 219,2 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −136,5 kJ/mol
Štandardná entropia 87,1 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia −114,06 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,489 9 J K−1 g−1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H302, H400, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P273
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Dráždivá
látka
(Xi) 		Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R22, R50/53
Vety S S2, S22, S60, S61
NFPA 704
0
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7758-89-6
Číslo UN 2802
EINECS číslo 231-842-9
Číslo RTECS GL6990000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid meďný (CuCl) je anorganická zlúčenina, jeden z chloridov medi. Ide o bielu tuhú látku zle rozpustnú vo vode, ale dobre rozpustnú v koncentrovanej kyseline chlorovodíkovej. Nečisté vzorky sú zelenkasté vďaka prítomnosti zeleného chloridu meďnatého.[1]

Vlastnosti

Biele kryštály chloridu meďného na medenom drôte

Chlorid meďný je Lewisova kyselina, klasifikovaná podľa konceptu HSAB ako „mäkká“. Preto má tendenciu tvoriť stabilné komplexy s mäkkými Lewisovými hydroxidmi, napríklad trifenylfosfínom:

CuCl + P(C6H5)3 → [CuCl(P(C6H5)3)]4

Hoci sa chlorid meďný príliš nerozpúšťa vo vode, rozpúšťa sa vo vodných roztokoch obsahujúcich vhodné donorové molekuly. Tvorí komplexy s halogenidovými iónmi; napríklad s koncentrovanou kyselinou chlorovodíkovou tvorí H3O+CuCl2-. Podobne tvorí komplexy aj s aniónom kyanidu, aniónom tiosíranu a amoniakom.

Roztoky chloridu meďného s chlorovodíkom alebo amoniakom pohlcujú oxid uhoľnatý za vzniku bezfarebných komplexov, napríklad diméru s chloridovým mostíkom [CuCl(CO)]2. Rovnaký roztok s chlorovodíkom reaguje tiež s acetylénom na [CuCl(C2H2)]. Roztok s amoniakom dáva s acetylénom výbušný acetylid meďný. Komplexy chloridu meďného s alkénmi možno pripraviť redukciou chloridu meďnatého oxidom siričitým za prítomnosti alkénu v alkoholovom roztoku. Komplexy s diénmi, napr. 1,5-cyklooktadiénom, sú obzvlášť stabilné:[2] Štruktúra komplexu chloridu meďného s 1,5-cyklooktadiénom

Za neprítomnosti iných ligandov sú vodné roztoky chlorid meďného nestabilné vzhľadom k disproporcionácii na meď a chlorid meďnatý.[3] Čiastočne z tohto dôvodu sa chlorid meďný na vzduchu sfarbuje dozelena.

Použitie

Hlavné použitie chloridu meďného je ako prekurzor pre výrobu fungicídneho oxychloridu meďnatého. Na tento účel sa chlorid meďný generuje synproporcionáciu a potom sa oxiduje vzduchom:

Cu + CuCl2 → 2 CuCl
6 CuCl + 3/2 O2 + 3 H2O → 2 Cu3Cl2(OH)4 + CuCl2

Chlorid meďný katalyzuje veľa organických reakcií. Jeho afinita k oxidu uhoľnatému v prítomnosti chloridu hlinitého sa využíva v procese COPureSM.

Organická syntéza

V Sandmeyerovej reakcii vedie pôsobenie chloridu meďného na aréndiazóniové soli k vzniku arylchloridov, napríklad:[4] Príklad Sandmeyerovej reakcie s použitím chloridu meďného

Táto reakcia má široký záber a obvykle ponúka vysokú výťažnosť.

Polyméry

Chlorid meďný sa používa ako katalyzátor v radikálovej polymerizácii prenosom atómu (ATRP).

Podobné zlúčeniny

Referencie

  1. ↑ United States Patent US4582579 "method of preparing cupric ion free cuprous chloride" Section 2, lines 4-41, via www.freepatentsonline.com
  2. ↑ Nicholls, D. Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
  3. ↑ Greenwood, N.N.; Earnshaw, A. Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997.
  4. ↑ (a) Wade, L. G. Organic Chemistry, 5th ed., p. 871, Prentice Hall, Upper Saddle RIver, New Jersey, 2003. (b) March, J. Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p. 723, Wiley, New York, 1992.

Literatúra

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
  • Mellor, J. W., A Comprehensive Treatise on Inorganic and Theoretical Chemistry, Volume III, pp157-168. Longmans, Green & Co., London, 1967 (new impression)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid měďný na českej Wikipédii.