Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov.[1] Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.[1]
Výroba
Hydratáciou karbidu vápenatého
- CaO + 3 C → CaC2 + CO
- CaC2 + 2 H2O → Ca(OH)2 + C2H2 [1]
Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.
Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov
- CnH2n + 2 → 2 C2H2 + CmH2m
Využitie etínu
Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C.[1] Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.
- 2 C2H2 + O2 → 4 C + 2 H2O
- 2 C2H2 + 3 O2 → 4 CO + 2 H2O
- 2 C2H2 + 5 O2 → 4 CO2 + 2 H2O
Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.
V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.[1]
Upozornenie
Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.
Referencie
Externé odkazy