Chlorid berýlnatý
|
|
|
Všeobecné vlastnosti
|
Sumárny vzorec
|
BeCl2
|
Vzhľad
|
Bezfarebná, biela alebo žltá kryštalická látka
|
Fyzikálne vlastnosti
|
Molekulová hmotnosť
|
80,0 u
|
Molárna hmotnosť
|
79,918 2 g/mol
|
Teplota topenia
|
399 °C, 672 K, 750 °F
|
Teplota varu
|
482 °C, 755 K, 900 °F
|
Hustota
|
1,899 g/cm³ 1,835 g/cm³ (dihydrát) 1,712 g/cm³ (pevná látka)
|
Rozpustnosť
|
vo vode: 15,1 g/100 ml (20 °C) v polárnych rozpúšťadlách: alkoholy éter v nepolárnych rozpúšťadlách: pyridín
|
Termochemické vlastnosti
|
Štandardná zlučovacia entalpia
|
−490,4 kJ/mol
|
Bezpečnosť
|
Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií
|
Hrozby
|
|
|
Vety H
|
H301, H315, H317, H319, H335, H350i, H372, H411
|
Vety EUH
|
žiadne vety EUH
|
Vety P
|
P201, P260, P273, P280, P284, P301+310
|
Európska klasifikácia látok
|
Hrozby
|
|
|
Vety R
|
R25, R26, R36/37/38, R43, R49, R48/23, R50/53
|
Vety S
|
S45, S53, S61
|
|
Ďalšie informácie
|
Číslo CAS
|
7787-47-5
|
EINECS číslo
|
232-116-4
|
Číslo RTECS
|
DS2625000
|
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
|
|
Chlorid berýlnatý (BeCl2) je anorganická zlúčenina. Ide o bezfarebnú až bielu alebo žltú kryštalickú a hygroskopickú látku dobre rozpustnú v mnohých polárnych rozpúšťadlách.
Jeho vlastnosti sú takmer rovnaké ako u chloridu hlinitého.
Príprava
Chlorid berýlnatý sa pripravuje zlučovaním kovového berýlia s chlórom pri vysokej teplote.[1]
- Be + Cl2 → BeCl2
Tiež je možné ho pripraviť redukciou oxidu berýlnatého uhlíkom pri vysokej teplote za prítomnosti chlóru.[2]
Štruktúra
Pevný chlorid berýlnatý je jednorozmerný polymér pozostávajúci z tetraédrických štruktúr.[3]
Líši sa tým od fluoridu berýlnatého, ktorý je trojrozmerným polymérom so štruktúrou podobnou štruktúre kremeňa.
Podobné látky
Referencie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid beryllnatý na českej Wikipédii.
|
---|
Halogenidy a pseudohalogenidy | |
---|
Soli kyslíkatých kyselín (Neuvedené soli so zámenou kyslíka za iný prvok, zložené „zásadité“) | |
---|
Soli tvorené zámenou vodíka zo zlúčenín typu prvok x – vodík y | |
---|
Iné | |
---|