Vo vodnom roztoku tvorí s chloridmikomplexné soli, napr.
HgCl2 + 2 NaCl → Na2[HgCl4]
Chlorid ortutnatý je ľahko prchavý. Ako v parách, tak v kryštalickej mriežke sa nachádzajú trojatómové molekuly, v ktorých sú na jeden atóm ortute viazané kovalentnými väzbami dva atómy chlóru. Preto vo vodnom roztoku sa len veľmi málo disociuje.
Je to veľmi prudký jed, ktorý zasahuje predovšetkým pečeň a obličky. Môže sa vstrebávať aj kožou. Minimálna smrteľná dávka LDLo je u človeka približne 20 mg/kg. Bola preukázaná aj jeho teratogenita. Je nebezpečný pre životné prostredie, predovšetkým vodné organizmy, kde veľmi dlho pretrváva a veľmi ťažko sa likviduje. Podobne ako iné zlúčeniny ortuti sa hromadí v zasiahnutých organizmoch a vstupuje tak do potravinového reťazca, čím sa môže dostávať až do ľudskej potravy a spôsobovať chronické otravy.
Použitie
Chlorid ortutnatý sa predtým používal ako dezinfekčný prostriedok v prípadoch, keď nešlo o priamy kontakt s človekom alebo zvieratami. Dnes vzhľadom k značnému riziku pre človeka i životné prostredie sa jeho použitie obmedzuje. V medicíne sa používa ako zložka fixačných činidiel v histológii (napr. Zenkerovo činidlo). Používal sa tiež ako impregnačné činidlo dreva proti hnilobe (napr. u železničných podvalov). Bol pravdepodobne použitý ako jed pri domnelej vražde astronóma Tycha Braha 24. októbra 1601 v Prahe.