Bolehlav škvrnitý dorastá do výšky 1,5 až 2,5 m. Má zelenú dutú byľ, ktorá má zvyčajne na spodnej polovici červeno-fialovú škvrnu. Listy sú trojito perovito zložené, dlhé môžu byť až 50 cm a široké až 40 cm[5] a majú približne trojuholníkový tvar. Kvety sú malé a biele, a majú 5 lupeňov. Na žiadnej z častí rastliny sa nenachádzajú trichómy.
Vyskytuje sa na vlhkých miestach[6], ako napríklad pri potokoch, prameňoch a ostatných vodných plochách. Vyskytujú sa však aj na suchších miestach ako napríklad na okraji ciest, na okraji hospodárskych polí a rumoviskách.[1]
Toxicita
Chemická štruktúra jedného z enantiomérovkoniínu, v bolehlave škrvnitom sa vyskytuje ako tzv. racemát (t.j. obidva enantioméry majú v tejto zmesi rovnaké zastúpenie)
Bolehlav škvrnitý je jedovatý pre ľudí aj zvieratá. Najčastejšie sa však vyskytujú otravy zvierat, ktoré pri pasení sa zjedia voľne rastúce rastliny.
Koniín je z hľadiska svojej štruktúry chemicky podobný nikotínu.[1][10] Preto priamo pôsobí na Centrálnu nervovú sústavu inhibíciou nikotínových acetylcholínových receptorov, čo spôsobuje svalovú paralýzu, ktorá ovplyvňuje aj dýchacie svaly. Smrť nakoniec nastane udusením. Otrava sa podobá otrave kurare, t.j. paralýza postupuje od nôh smerom hore. Smrti sa dá predísť podávaním umelého dýchania až kým sa účinky jedu nevytratia (približne za 48 - 72 hodín po otrave).[1]
Okrem účinkov na CNS má toxické účinky aj na obličky, pričom u pacientov, ktorí zomreli na otravu bolehlavom, bola zistená akútna tubulárna nekróza a rabdomyolýza. U istej časti pacientov bolo taktiež zistené akútne zlyhanie obličiek.[11] Toxicita pre obličky spočíva v zovretí zvieračamočového mechúra, čo vedie k nahromadeniu moču.[12]
Historický význam
V starovekom Grécku sa bolehlav škvrnitý používal na popravy odsúdených väzňov. Najznámejšia je poprava Sokrata, ktorého v roku 399 p. n. l. odsúdili za bezbožnosť a marenie výchovy aténskej mládeže.
-Coniine_Structural_Formula_V.1.svg)
