Bifórium na renesančnej zvonici pri Bazilike svätého Kríža , 16. storočie , Kežmarok
Bifórium [ 1] [ 2] alebo bifora [ 1] (lat. biforis ) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru .[ 1] [ 3] [ 4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium .[ 5]
Bifórium sa začalo objavovať v neskoroantickej a najmä v rannokresťanskej architektúre . V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium, ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne . V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií . Najčastejšie sa vyskytujú v románskej a gotickej architektúre . Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskej a mudéjarskej architektúre na Pyrenejskom polostrove .[ 6] [ 7] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade . Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou , v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom .[ 8] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie . V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno . V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu , neorománskej a neogotickej architektúre.
Galéria
Referencie
↑ a b c bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied , [cit. 2020-11-27]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3 .
↑ bifórium In: Slovník cudzích slov: akademický [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied , 2005, [cit. 2020-11-27]. Dostupné online.
↑ bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník . 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury , 1972. S. 43.
↑ HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice . Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8 . S. 100.
↑ ŠEDIVÁ, Zdenka, et al. Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo
Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave , Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo
Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2 . S. 194.
↑ biforium, bifora, tweelicht [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena . Ed. Timothy B. Smith, Judith B. Steinhoff. Burlington : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591 . S. 53.
↑ Bifórium In: Apsida.sk [online]. [Cit. 2020-08-10]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.