Besná (vrch v Nízkych Tatrách)

Besná
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Liptovský Ján, Brezno
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 807,4 m n. m.
Súradnice 48°55′06″S 19°40′32″V / 48,9183°S 19,6755°V / 48.9183; 19.6755
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Čertovice
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Besná
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Besná alebo staršie Králička[1] (1 807,4 m n. m.[2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Jarabou, približne 12 km severne od Brezna.[3]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obce Liptovský Ján.[1] Najbližšími sídlami sú južne ležiaca Jarabá a východne situovaná Vyšná a Nižná Boca, ako aj horské stredisko v sedle Čertovica. Juhozápadne sa nachádza Mýto pod Ďumbierom. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis

Besná je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Čertovicou a Ďumbierom (2 046 m n. m.). Patrí do masívu Králička a týmto (starším) názvom býva v mapách označovaný aj vrch Besná.[1] Severné svahy sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ďumbier a severný svah traverzuje Cesta hrdinov SNP, vedúca z Čertovice ku Štefánikovej chate a pod Krúpovu hoľu. Hôľnatý vrchol poskytuje široký rozhľad a južným smerom z neho vybieha rázsocha Malý Gápeľ.[5] V okolí v minulosti prebiehala ťažba rúd, ktorej pozostatkom sú dodnes viditeľné haldy vyťažených skál.[6]

Severným smerom sa nachádza Štiavnica (2 025 m n. m.) a Ohnište (1 538 m n. m.), východným Rovná hoľa (1 723 m n. m.), Končisté (1 474 m n. m.) a Lajštroch (1 602 m n. m.), južným Beňuška (1 542 m n. m.), Čučoriedková (1 316 m n. m.) a Zingoty (1 170 m n. m.) a západným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.).[2][7] Severné svahy odvodňuje riečka Štiavnica do Váhu, voda z južných odteká potokom Štiavnička do rieky Hron.[3]

Výhľady

Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[8]

Prístup

Referencie

  1. ↑ a b c Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.
  5. ↑ BRANDOS, Otakar. Králička [online]. treking.cz, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  6. ↑ Králička [online]. ksthornanitra.sk, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  7. ↑ Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  8. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy