Chata generála Milana Rastislava Štefánika (hovorovo aj Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata, alebo Štefánička, počas socializmu prechodne Chata hrdinov SNP; 1 740 m n. m.[1]) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod vrchom Ďumbier na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.
Vybudovaná v rokoch 1924 – 1928 je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských túr, východisko pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria (Ďumbier, Chopok, Dereše), poskytuje útočisko – stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku, sprístupnená verejnosti.
Chata ponúka ubytovanie v šiestich osemposteľových izbách, jedáleň s varenou stravou, v letnej sezóne aj bufet na terase. Všetok tovar a materiál na prevádzku chaty vynášajú horskí nosiči cez Trangošskú dolinu (ročne približne 40 ton).[2]
Dejiny
Priamo na vrchole Ďumbiera stála od roku 1902 malá kamenná útulňa, nazývaná Karlova ochranná chata.[2][3], ktorú vybudovala organizácia Uhorského karpatského spolku (Magyarországi Kárpát Egyesület – MKE) Zvolenskej župy. Po zániku útulne rozhodlo ústredie Klubu československých turistov (KČST) v Prahe na podnet miestneho odboru KČST Ďumbier v Podbrezovej, založeného v roku 1922[4], o výstavbe novej turistickej chaty v Ďumbierskom sedle.
Základný kameň bol položený 20. júla1924. Stavbu začala realizovať moravská stavebná spoločnosť Josefa Jiráska z Uherského Brodu, ale ešte v roku 1924 tu svoje pôsobenie ukončila, pravdepodobne aj pre náročné vysokohorské podmienky. V stavbe potom pokračovala firma staviteľa Jozefa Šašinku z Popradu, ktorá už mala skúsenosti so stavbami v prostredí Vysokých Tatier. Stavba trvala štyri roky a celkové náklady dosiahli 562 911 Kč.[5] Chata bola slávnostne otvorená 9. septembra 1928. Prvým chatárom sa stal Róbert Petrla, ktorý bol palierom na stavbe chaty (stavbyvedúcim). Personál chaty spolu s ním tvorili aj jeho manželka Ružena Petrlová a ďalší spolupracovníci zo stavby a Róbert Petrla potom na chate pôsobil až do roku 1943.
Pamätník partizánskej brigády Jánošík pri chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom
V roku 1938 prevzal majetok KČST novo zriadený Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL)[6], ktorý sa stal novým vlastníkom chaty. V priebehu vojny bolo postupne úplne zničených 56 turistických chát vo vlastníctve KSTL. Chate M. R. Štefánika sa prekvapivo podarilo vyhnúť tomuto osudu, a to napriek tomu, že v Nízkych Tatrách pôsobili viaceré partizánske skupiny a priamo na chate sa aj ukrývali. 30. októbra1944 však bola chata poškodená, keď jedáleň zasiahol nemecký delostrelecký granát. V čase výbuchu granátu sa v zasiahnutej časti nikto nezdržoval, takže nedošlo k stratám na životoch ani k zraneniam. Po bojoch v SNP bola potom chata opustená až do roku 1945.[7]
Po vojne bola chata opravená a v 50. rokoch dostala, na počesť povstaleckých bojovníkov, ideologicky prijateľný názov Chata hrdinov SNP, ktorý niesla až do začiatku 90. rokov. 21. júla1990 bola na priečelí chaty odhalená busta M. R. Štefánika a chata sa oficiálne vrátila k pôvodnému názvu.
Súčasnosť
V súčasnosti je chata majetkom Klubu slovenských turistov. Chatárom je od roku 1991 Ing. Igor Fabricius, ktorý má chatu v dlhodobom ekonomickom prenájme.
Poloha a prístup
Chata sa nachádza v Ďumbierskom sedle na významnej križovatke vysokohorských turistických trás. Dostupná je pešo:
červeno značenou hrebeňovkou Nízkych Tatier (turistická magistrála Cesta hrdinov SNP) z východu od sedla Čertovica, resp. zo západu od Chopku
