Ďumbierske sedlo

Ďumbierske sedlo
sedlo
Ďumbierske sedlo s chatou M. R. Štefánika
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Horehronie, Liptov
Okresy Brezno, Liptovský Mikuláš
Obce Brezno, Liptovský Ján
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 728 m n. m.
Súradnice 48°55′37″S 19°39′00″V / 48,9269°S 19,6499°V / 48.9269; 19.6499
Najľahší výstup po zeleno značenej trase z horského strediska Trangoška (1 100 m n. m.)
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ďumbierske sedlo (1 728 m n. m.[1]) je horské sedlo v ďumbierskej časti Nízkych Tatier.[2] Výrazná trávnatá zníženina sa nachádza v strednej časti pohoria, nad obcou Mýto pod Ďumbierom, severne od Brezna.[3] V sedle stojí Chata generála Milana Rastislava Štefánika.

Polohopis

Leží v centre pohoria[4] , na juhovýchode geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry a ich časti Ďumbier.[2][5] Je súčasťou hlavného nízkotatranského hrebeňa medzi Čertovicou a Chopkom (2 024 m n. m.) a oddeľuje severne ležiaci masív Ďumbiera (2 046 m n. m.) a juhovýchodne situovanú Králičku (1 807 m n. m.). Rovnomenným hrebeňom pokračuje na východ hlavný hrebeň Nízkych Tatier.[6] Pod sedlo vedú tri doliny; zo západu Bystrá dolina, od juhu Mlynná dolina a od východu Štiavnica. Ňou vodu do rieky Váh odvádza neďaleko prameniaca rieka Štiavnica, pretekajúca rovnomennou dolinou. Zo západných svahov voda do Hrona odteká potokom Bystrianka, z južných častí jej prítokom Mlynná.[3][4] Oblasť je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a sedlom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Ďumbier. V sedle stojí Chata generála Milana Rastislava Štefánika, pri ktorej je križovatka turistických chodníkov a vedie tadeto aj Cesta hrdinov SNP.[7][4]

Sedlo svojou polohou zasahuje na katastrálne územie obce Liptovský Ján a mesta Brezno[8] a vedie ním hranica okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a Banskobystrického a Žilinského kraja.[7]

Prístup

Sedlo je križovatkou turistických chodníkov a je prístupné:

Referencie

  1. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  3. ↑ a b TM 122 Nízke Tatry – Chopok (10. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  6. ↑ Nízke Tatry – Chopok, Turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
  7. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
  8. ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.

Pozri aj

Externé odkazy