Počiatočné výraznejšie uplatnenie našiel na scéne Bábkového divadla (skr. BD) v rodnej Žiline, kde sa v druhej polovici 90. rokov vyprofiloval do čela vedenia umeleckého súboru.[7] Jeho debutom na doskách BD bolo predstavenie Keď veľryby spievajú (1994)[13] z autorskej dielne Tristana Jonatána,[viď 2] Nikitu Slováka a samotného režiséra.[7][13] Na tento inscenačný projekt čoskoro nadviazal uvedením Podivuhodných dobrodružstiev Dona Quijota de la Mancha a jeho verného sluhu Sancha Panzu (1994),[7][13] respektíve burlesky[7] napísanej na motívy známeho románu Miguela de Cervantesy Saavedra a divadelných dramatizácií Michaila Afanasieviča Bulgakova a Lászla Guyrka.[15] V tom istom roku ho angažovala Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, a to do adaptácie Gianniho Rodariho Jazmínko v krajine klamárov (1994),[13] a následne Divadlo Slovenského národného povstania (dnešné SKD) v Martine, pre ktoré so Slovákom naštudoval vlastnú úpravu hry Daria FoaMistero Buffo pod názvom Krížová cesta (1995).[13][16] Medzi jeho ostatné divadelné projekty zrealizované v prospech BD patrila rocková balada Don Juan ´96 (1996),[7][13] či tituly O Nevedkovi (1997) a Kráľ komediantov (1998); všetky v spolupráci s vtedajším dramaturgom divadla Slovákom.[13] Za Šulíkov najúspešnejší tvorivý počin z času jeho pôsobenia v žilinskom BD[7] zhodnotil predný historik a kritik bábkoherectva na Slovensku Vladimír Predmerský[17][18] inscenáciu Keď veľryby spievajú.[7]
Mestské divadlo Žilina
Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.
↑Divadelný ústav Bratislava. DOKUMENTÁCIA > Databázy online > IS.Theatre [online]. Theatre.sk, 1993, [cit. 2013-06-14]. Kapitola "Podivuhodné dobrodružstvá rytiera Dona Quijota de la Mancha a jeho verného sluhu Sancha Panz". Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
↑SABOLOVÁ-PRINCIC, Dagmar. ROZHĽADY [online]. Kabinet divadla a filmu SAV, č. 2/0120/09, [cit. 2013-06-14]. Kapitola "Prečo je Dario Fo nositeľom Nobelovej ceny?". Dostupné online.
↑KOVÁČ, Michal A.. BIOGRAFISTIKA [online]. Slovenská národná knižnica, 2012 (č.11-12, r.XIII), [cit. 2013-06-14]. Kapitola "Biografický portrét Vladimíra Predmerského". Dostupné online.
↑Divadelný ústav Bratislava. AKTIVITY > Divadlá a recenzie [online]. Theatre.sk, [cit. 2013-06-14]. Kapitola "Vladimír Predmerský". Dostupné online. Archivované 2013-03-07 z originálu.