Andezit je výlevnávyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry - kersantit a spesartit.
Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit[1].
Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho Ch. L. von Buch v roku 1836[2].
Petrografická charakteristika
Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých intrúzií. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO2 je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%[3].
Farba horniny je sivá až tmavosivá. V prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej.
Pôvod andezitov
Zdrojom produkcie andezitových magiem sú ostrovné oblúky a divergentné kontinentálne okraje, kde dochádza k poklesávaniu oceánskej kôry do plášťa. Názory na samotný vznik, resp. pôvod andezitovej magmy sú stále nejednotné. Sú rozdelené do dvoch skupín:
názory predpokladajúce primárny vznik, t. j. priamy vznik andezitovej magmy,
parciálnym tavením eklogitovej fácie bazaltového materiálu vo väčších hĺbkach
parciálnym tavením peridotitového plášťa za prítomnosti vody
názory predpokladajúce sekundárny pôvod andezitov, z pôvodnej magmy (magiem) iného zloženia.
diferenciácia pôvodnej bazaltovej magmy
kontaminácia bazaltovej magmy viac kyslými horninami kôry
zmiešavanie dvoch magiem, bazaltovej a granitovej
Výskyt
Andezity sú podobne ako bazalty jednými z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad subdukčnými zónami, teda s pohoriami Andského typu[1].
Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v Andách, kde dodnes vznikajú napr. v sopkách Cotopaxi a Popocatépetl. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. Fudžisan, alebo v Indonézií - Krakatoa[4].
Andezity patria medzi horniny, ktoré možno použiť ako kamennú drvinu, alebo stavebný kameň.[6] Vyrába sa z neho štrk, štet, dlažobné kocky a obrubníky.[3] Významným bol napríklad kameňolom v Šiatorskej Bukovinke, kde sa ťažili granátické andezity. Dlažobné kvádre na obrubníky, ktoré sa z nich vyrábali sa dnes nachádzajú prakticky po celom Slovensku.