Lamprofýr

Mineta je typ lamprofýru s prevahou K-živcov nad plagioklasmi a hojným biotitom a menším množstvom hornblendu. Prítomný môže byť olivín a augit. Vzorka horniny z Jáchymova v Česku.

Lamprofýry sú dajkové a žilné vyvreté horniny, ktoré sú svojim minerálnym zložením, štruktúrou a do určitej miery i chemizmom odlišné od bežných plutonických hornín alebo vulkanických hornín[1]. Sú intermediárne[2] až bázické, zriedkavo až ultramafické horniny s porfýrickou štruktúrou, výrastlicami mafických minerálov. Majú vysoký (2-3 %) obsah K2O. Vyskytujú sa všeobecne v malom objeme najčastejšie v žilách, dajkách, lapolitoch, lakolitoch.

Termín zaviedol Karl Wilhelm von Gümbel v roku 1874.[3]

Petrografia

Obvykle sú odvodené od syenitovej, dioritovej alebo gabrovej magmy - sú preto radené medzi štiepne žilné horniny. Vyznačujú sa tmavou farbou a veľkou hustotou. Od svojich plutonických ekvivalentov sa neodlišujú iba textúrou. Majú väčšinou porfyrickú štruktúru, sú však mezokrátne až melanokrátne. Obsahujú minerály bohaté na železo a horčík, hlavne biotit (prípadne Fe-flogopit), amfiboly a klinopyroxény (barkevikit, augit). Živce a foidy (ak sú prítomné) sa nachádzajú prevažne iba v základnej hmote. Olivíny, pyroxény, biotit a plagioklasy sú bežne postihnuté hydrotermálnymi premenami. Bežne obsahujú i kalcit, zeolity alebo hydrotermálne minerály. Majú relatívne vysoký obsah K2O, Na2O, H2O, CO2, P3O5 a Ba.[4]

Klasifikácie

Rozdeľujú sa na dva základné rady:

Ako samostatné lamprofýry melilitického zložnenia sú radené alnöit a polzeit.

QAPF klasifikačný diagram pre lamprofýry.
Klasifikácia lamprofýrov
Svetlé minerály Tmavé minerály
Živce Foidy Biotit Hornblend Augit
Or > Pl - mineta vogesit -
Or < Pl - kersantit spessartit -
Or > Pl Živce > Foidy - - sannait
Or < Pl Živce > Foidy - - camptonit
- Foidy alebo sklo - - monchiquit

Výskyt na Slovensku

Na Slovensku sú výskyty lamprofýrov známe napr. z dajkových telies v kryštaliniku Nízkych Tatier a Malej Fatry.[5]

Referencie

  1. ↑ Kamenický, J., Hovorka, D., 1980, O návrhu subkomisie IUGS pre systematiku eruptív na klasifikáciu a nomenklatúru vulkanických a niektorých ďalších skupín hornín. Mineralia Slovaca, 12, 1, s. 75-88
  2. ↑ PETRÁNEK, Jan. Geologická encyklopedie on-line [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-16]. Dostupné online.
  3. ↑ Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 170
  4. ↑ Le Maitre, R.W. (Editor) 2002: Igneous rocks: a classification and glossary of terms. Cambridge University Press, Cambridge, 256 s.
  5. ↑ Spišiak, J., Vetráková, L., Chew, D., Ferenc, Š., Šimonová, V., Butek, J., Mikuš, T., 2022: Permian lamprophyres from the Western Carpathians: a review. In: Krmíček, L., Chalapathi Rao, N. V. (eds.), Lamprophyres, lamproites and related rocks as tracers to supercontinent cycles and metallogenesis, Geological Society, London, Special Publications, DOI:10.1144/SP513-2021-159, 513, 1, s. 297 - 321.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lamprofýr
Portal Portál vied o Zemi