Žltochvost domový

Žltochvost domový

samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Phoenicurus ochruros
Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost domáci

Mapa rozšírenia žltochvosta domového
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Migrujúci
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žltochvost domový alebo žltochvost domáci[3] (lat. Phoenicurus ochruros) je druh z čeľade muchárovité. Obýva južnú časť Palearktídy a obsadzovanie ľudských sídiel mu umožnilo rozšíriť sa za posledných 150 rokov viac na sever. Hniezdi na celom Slovensku.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žltochvost domový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1982 – 2013 stúpali.[1]

Opis

Je veľký ako žltochvost hôrny, meria 14 cm.[5][6] a váži 14 – 21 g.[7]

Samec aj samica majú hrdzavý chvost aj kostrč. Samec má čiernu hlavu a hruď, chrbát tmavosivý. Vrch hlavy, krk aj lopatky má modrastosivé.[7] Na krídlach má svetlé škvrny. Na jeseň vybledne a svetlé škvrny na krídlach sa strácajú, ako aj modrastosivá farba.[7] Spodnú časť tela má sivú. Samica a mláďatá majú hnedý nádych.[5] Mláďatá majú na chrbte a na bruchu hrdzavé okraje pierok.[7]

Hlas

Spev

23 s, Rusko, okrem spevu žltochvosta počuť spev kolibiarika čipčavého.

Spev začína ostrým „svi-svi-svi-svi-svi“, pauza a nasleduje praskavé šušťanie pripomínajúce sypanie sa štrku alebo drobných kovových guličiek.[6] Spieva z vysokých miest ako sú komíny, strechy a antény.[6][5] Spievať začína veľmi skoro, ešte za ranného šera. Volá vysokým „cip - tak tak tak“[6] alebo „fid, čak-čak-čak“, pričom potriasa chvostom a podrepuje.[5]

Výskyt a stav na Slovensku

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysoké hory, až v skalách nad hranicou lesa (napr. Roháče 1 562 m n. m.). Je sťahovavý a zriedkavo prezimuje.[4] Zo zimovísk sa vracia v marci a odlieta od septembra do novembra.[6]

Odhadovaný počet hniezdiacích párov je 100 000 – 200 000, zimujúcich jedincov 20 – 100. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Súvislým lesom sa vyhýba, obýva skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské rôzne stavby ako hrady, múry, domy, maštale i chaty.[4][7]

Hniezdenie

Hniezdo si stavia v dutinách a polodutinách skál[5] alebo ľudských stavieb,[6] niekedy pod koreňmi kosodreviny alebo v polodutinách stromov.[7] Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu a vo vnútri vystlané srsťou a perím. Stavia ho iba samička a znesie 5 – 6 bielych vajíčok na ktorých sedí iba ona sama 13 dní. Kŕmenie a výchova mláďat trvá 14 – 16 dní. Hniezdia dva krát za rok, v apríli, máji a potom v júni, júli.[7]

Potrava

Živia sa hmyzom, jeho larvami, kuklami a včelami. Na jeseň aj plodmi bazy a malinami.[7]

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]

Galéria

  • Hniezdo s vajíčkami
    Hniezdo s vajíčkami
  • Samička s mláďatami na hniezde
    Samička s mláďatami na hniezde
  • Samička s potravou pre mláďatá
    Samička s potravou pre mláďatá
  • Samička kŕmi mláďatá.
    Samička kŕmi mláďatá.
  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
    Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
  • Phoenicurus ochruros gibraltariensis
    Phoenicurus ochruros gibraltariensis

Referencie

  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 12. marca 2022.
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žltochvost domový, str. 467 – 468, Demko, M.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. ↑ a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. ↑ a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. ↑ a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy