Žihadlovce[1] (iné názvy: žihadlovité blanokrídlovce[2], žihadlovkovité blanokrídlovce[3], žihadlové blanokrídlovce[4], žihadlaté blanokrídlovce[5], hmyz žihadlovitý[6]; zastarano: osy so žihadlom[7]; lat. Aculeata, Aculeati, Monotrocha, Vespomorpha, Hymenoptera aculeata) sú v niektorých systémoch veľký taxón (uvádzaný napr. pod označením sekcia) z taxónu štíhlopáse (=úzkopáse; lat. Apocrita), pričom štíhlopáse sú veľký taxón blanokrídlovcov.
V užšom (staršom) zmysle sa do žihadlovcov nezaraďujú (z recentných taxónov) blyskavky a tieto žihadlovce v užšom zmysle sú teda zhodné s taxónom Euaculeata (pozri nižšie).
čeľaď blyskavkovité/zlatovkovité (Chrysididae / Tubulifera) - vrátane bývalej čeľade zlatuškovité (Cleptidae), ktorá sa často zaraďovala do Bethyloidea v užšom zmysle, a vrátane historickej čeľade Loboscelidiidae
Euaculeata/žihadlovce (Aculeata) v užšom (t.j. staršom) zmysle:
nadčeľaď osy (Vespoidea) A - parafyletický taxón; v minulosti existoval niekedy aj taxón osy (Vespoidea) B (=Vespiformia v širšom zmysle), ktorý zahŕňal všetky žihadlovce okrem nadčeľade včely (Apoidea) v širšom zmysle:
čeľaď sršňovité (Vespidae) [=nadčeľaď osy (Vespoidea) D] - alternatívne môže byť rozdelená na čeľade sršňovité (Vespidae) v užšom zmysle, meduľovité (Masaridae) a murárkovité (Eumenidae)
čeľaď Rhopalosomatidae - v minulosti zaraďovaná do Pompiloidea v širšom zmysle alebo do Bethyloidea v užšom zmysle
čeľaď hrabavkovité (Pompilidae) v širšom zmysle - v minulosti niekedy zaraďované do Vespoidea D; staršie bývala táto čeľaď niekedy uvádzaná rozdelená na čeľade hrabavkovité (Pompilidae) v užšom zmysle a pahrabavkovité (Ceropalidae)
čeľaď Sapygidae - v minulosti niekedy (nie spolu s hrabavkovitými, ale samostatne) zaraďovaná do Vespoidea D ; čeľaď Sapygidae zahŕňa aj historickú čeľaď Fedtschenkiidae
čeľaď Chyphotidae - v minulosti toto bola súčasť čeľade Bradynobaenidae
čeľaď Thynnidae - v minulosti toto bola (a) buď súčasť čeľade Tiphiidae, (b) alebo časť tohto taxónu tvorila súčasť čeľade Tiphiidae a časť tvorila celú čeľaď Methochidae; čeľaď Thynnidae zahŕňa aj historickú čeľaď Anthoboscidae
nadčeľaď tŕňovky (Tiphioidea) v užšom zmysle - v širšom (staršom) zmysle táto nadčeľaď zahŕňa aj Thynnidae, Sierolomorphidae, Sapygidae, Mutillidae a Bradynobaenidae
čeľaď †Melittosphecidae - incertae sedis; staršie zaraďovaná do Apoidea v širšom zmysle[9]
nadčeľaď žihadlovky (Scolioidea) v užšom zmysle - v širšom (staršom) zmysle táto nadčeľaď zahŕňa aj Tiphiidae a Thynnidae, a v najširšom zmysle zahŕňa celé Vespoidea A okrem čeľade Vespidae (v najširšom zmysle), čeľade Pompilidae (v širšom zmysle), nadčeľade Formicoidea a prípadne aj okrem čeľade Rhapalosomatidae
čeľaď mravcovité (Formicidae) v širšom zmysle - alternatívne môže byť rozdelená na čeľade mravcovité (Formicidae) v užšom zmysle, Myrmicidae a Dolichoderidae
nadčeľaď včely (Apoidea) v širšom zmysle [=zastarano: čeľaď včelovité (Apidae) A[10], = zastarano: nadčeľaď kutavky (Sphecoidea) v širšom zmysle, = Spheciformia] - vývojovo ide o sesterský taxón mravcovitých:
séria Spheciformes [=nadčeľaď kutavky (Sphecoidea) v užšom zmysle, = čeľaď kutavkovité (Sphecidae) v širšom zmysle[11]] - historicky sa tento taxón volal aj Fossores v užšom zmysle, pričom ale oveľa častejšie sa vyskytoval pojem Fossore v širšom zmysle, ktorý zahŕňal popri Spheciformes aj celú nadčeľaď osy (Vespoidea) A okrem ôs (Vespoidea) C a mravcov (Formicoidea)
čeľaď pieskárkovité (Andrenidae) A - v najširšom zmysle (teda pieskárkovité B) zahŕňa aj to, čo je tu uvedené ako Halictidae a prípadne aj Colletidae v širšom zmysle; namiesto čeľade pieskárkovité A sa niekedy uvádzajú dve čeľade, a to buď pieskárkovité (Andrenidae) C a Penurgidae, alebo pieskárskovité (Andrenidae) D a Oxaeidae
čeľaď melitovité (Melittidae) - incertae sedis v rámci Apiformes; niekedy považovaná za sesterský taxón všetkých ostatných Apiformes; zahŕňa aj historickú čeľaď Macropidae
Vysvetlivka: A, B, C... pomocne označuje rôzne významy toho istého názvu.
Poznámka: Taxón Vespiformes (= Vespiformia v užšom zmysle) znamená Vespoidea A okrem Formicoidea.
↑ abcVeľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar - Príroda. 2019. S. 158
↑LUKÁŠ, J. Červený (ekosozologický) zoznam blanokrídlovcov (Hymenoptera) Slovenska. [1] S. 129
↑LUKÁŠ, J. 1991. Poznatky o rozšírení niektorých čeľadí žihadlovkovitých blanokrídlovcov (Hymenoptera: Aculeata) okolia Zobora pri Nitre. In: AMBROS, M., GAJDOŠ, P. (eds) Zobor 2, zborník. Osveta, pp. 83-92.
↑CATALOG OF SPHECIDAE sensu lato (= Apoidea excluding Apidae) compiled by Wojciech J. Pulawski Available on the internet since September 2003[4]
↑Branstetter, M. G., Childers, A. K., Cox-Foster, D., Hopper, K. R., Kapheim, K. M., Toth, A. L., & Worley, K. C. (2018). Genomes of the Hymenoptera. Current Opinion in Insect Science, 25, 65–75. doi:10.1016/j.cois.2017.11.008
↑PETERS, R. S. et al. Evolutionary History of the Hymenoptera. In: Current Biology 27, 1013–1018, April 3, 2017 [5]
↑FRANC, V. SYSTÉM A FYLOGENÉZA ŽIVOČÍCHOV - BEZCHORDÁTY (DOPLNENÁ PREPRACOVANÁ VERZIA IV). 2014 [6]
↑Schoch CL, et al. NCBI Taxonomy: a comprehensive update on curation, resources and tools. Database (Oxford). 2020: baaa062. PubMed: 32761142 PMC: PMC7408187.
↑KÖNIGSMANN, E. Das phylogenetische System der Hymenoptera - Teil 4: Aculeata (Unterordnung Apocrita). In: Dtsch. Ent. Z., N . F. 25. Heft IV-V. Seite 365-435 (1978)
↑BOUDINOT, B. E. et al. Evolution and systematics of the Aculeata and kin (Hymenoptera), with emphasis on the ants (Formicoidea: †@@@idae fam. nov., Formicidae). bioRxiv 2022.02.20.480183; [7]
↑SHARKEY, M. J. Phylogeny and Classification of Hymenoptera. In: Zhang, Z.-Q. & Shear, W.A. (Eds) (2007) Linnaeus Tercentenary: Progress in Invertebrate Taxonomy. Zootaxa, 1668, 1–766. [8]
↑CARPENTER, J. M. Vespoidea. In: Parker, S. P. Volume 2. Synopsis and Classification of Living Organisms, McGraw-Hill, New York. 1982. S. 676-677.
↑JASIČ, Ján. Entomologický náučný slovník. [s.l.] : Príroda, 1984. 674 s. S. 158, 312, 309, 467, 563
↑GRIMALDI, David; ENGEL, Michael S.; Michael S.. Engel; Senior Curator and Professor Michael S Engel. Evolution of the Insects. [s.l.] : Cambridge University Press, 2005. 755 s. Dostupné online.ISBN 978-0-521-82149-0. S. 430-431.
↑United States Congressional Serial Set. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1979. 1624 s. Dostupné online. S. 309-310.
↑FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s.
↑WHEELER, William Morton. The Social Insects (Their Origin and Evolution). [s.l.] : Routledge, 2015. 446 s. Dostupné online.ISBN 978-1-317-23026-7. S. 55-56.
↑Organic Evolution in terms of the Implicate and Explicate Orders. Part XLVII [online]. metafysica.nl, [cit. 2022-05-07]. Dostupné online.
↑A.P. Rasnitsyn; QUICKE, Donald L.. History of Insects. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2006. 517 s. Dostupné online.ISBN 978-0-306-47577-1. S. 244.
↑BROTHERS, D. J. Phylogeny and Classification of the Aculeate Hymenoptera,With Special Reference to Mutillidae. 1975 [11]
↑BROWN, Jr., W. L. Insecta. In: PARKER, S. P. (ed.): Volume 2. Synopsis and Classification of Living Organisms, McGraw-Hill, New York. 1982. S. 670 a nasl.
↑OLMI, Massimo. The Dryinidae and Embolemidae (Hymenoptera: Chrysidoidea) of Fennoscandia and Dennmark. [s.l.] : BRILL, 1994. 100 s. Dostupné online.ISBN 978-90-04-10224-8. S. 9 a nasl..
↑LUTZ, F. E. et al. Notes on the distribution and bibliography of North American bees of the families, Apidae, Meliponidae, Bombidae, Euglossidae, and Anthophoridae 1920 [12]
↑CONSIDINE, Douglas M.; CONSIDINE, Glenn D.. Van Nostrand’s Scientific Encyclopedia. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 3524 s. Dostupné online.ISBN 978-1-4757-6918-0. S. 1659.
↑STINGING HYMENOPTERA: PICTORIAL KEY TO SOME COMMON UNITED STATES FAMILIES [13]