Súradnice: 48°08′36″S 17°07′07″V / 48,143455°S 17,118604°V / 48.143455; 17.118604

Železnice Slovenskej republiky
Právna forma	iná právna forma[1]
Odvetvie	doprava
Založená	1. január 2002 (po transformácii)
Zakladateľ	Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Sídlo	Klemensova 8, 813 61 Bratislava, Slovensko
Pôvod	Slovensko
Vedenie	JUDr. Alexander Sako
Zisk	▼ 2,14 mil. EUR (2023)[2]
Zamestnancov	▼ 12 869 (k 1. 3. 2024)[2]
Vlastník	100% Slovenská republika
Farby spoločnosti
Web	www.zsr.sk

Železnice Slovenskej republiky (skr. ŽSR) sú štátny podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku.^[1]

ŽSR sú podľa zákona prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva im z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.

ŽSR k 31. decembru 2023 spravovali 3 630 kilometrov tratí, t. j. 6 821 km koľají. Spravuje tiež 8 244 kusov výhybiek, 2 065 priecestí, 2 326 mostov s celkovou dĺžkou 52 244 m a 78 tunelov s celkovou dĺžkou 47 954 m. Vlastnia tiež 4 697 budov. Elektrifikovaných tratí bolo 1 585 km. V sieti ŽSR bolo 1017 dopravní, z toho 291 železničných staníc a 22 pohraničných staníc.^[3]

Spoločnosť bola založená v roku 1993 ako nástupca Česko-slovenských štátnych dráh (ČSD) pre územie Slovenska. Po svojom vzniku boli ŽSR unitárnou železnicou, podobne ako jej predchodca ČSD sa zaoberala prevádzkovaním dráhy aj dopravou na dráhe.

Spočiatku mali ŽSR monopol garantovaný zákonom. Hoci prijatím zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. bol umožnený vstup iným dopravcom do infraštruktúry ŽSR, zostal monopol v podstate zachovaný, pretože jediným iným dopravcom, ktorý prevádzkoval železničnú dopravu na sieti ŽSR, boli Východoslovenské železiarne Košice (dnes U. S. Steel Košice).

Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR prijala Národná rada SR zákon č. 259/2001 Z.z., ktorý novelizoval pôvodný zákon Národnej rady SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Na základe tejto novelizácie bola k 1. januáru 2002 od ŽSR oddelená časť podniku zaoberajúca sa prevádzkovaním dráhovej dopravy a ŽSR ostalo len prevádzkovanie dráhy: údržba a modernizácia železničných tratí. Osobná a nákladná doprava bola vyčlenená do novo vytvorenej spoločnosti s názvom Železničná spoločnosť, a.s.. Tá bola v roku 2005 rozdelená na podniky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu. Všetky tri podniky dodnes vlastní štát.

Následkom liberalizácie prístupu dopravcov na trate ŽSR na nich pôsobí niekoľko desiatok prevádzkovateľov nákladných vlakov.^[4] V osobnej preprave pôsobila od júla 2003 do januára 2005 Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť.^[5] Od 4. marca 2012 bola prevádzkovateľom osobnej dopravy na trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava spoločnosť RegioJet.^[6] Od 13.12. 2020 prevádzku na tejto trati prebrala slovenská štátna ZSSK a rakúska štátna ÖBB.[1]

Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,8 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,1 miliardy Sk. ^[7] V roku 2011 bol celkový výsledok hospodárenia opäť stratový, -31,784 mil €. Tento výsledok bol však lepší od plánu o 161,3 mil € a dosiahol lepší zisk o 69,7 mil. € ako v predošlom roku 2010.^[8] V roku 2017 dosiahli ŽSR zisk 101 879,23 €. V roku 2009 pracovalo v ŽSR 17 264 osôb^[9], v roku 2017 to už bolo len 13 781. Z celkového počtu zamestnancov ŽSR je 76 % mužov a 24 % žien.^[2] ŽSR sú subjekt verejnej správy, ktorého príjmy a výdavky sú napojené na Rozpočet verejnej správy. Rok 2023 bol ukončený so ziskom 2.14 mil. eur.

Aktuálnym generálnym riaditeľom ŽSR je Alexander Sako, ktorý bol do funkcie vymenovaný 8. novembra 2023 ministrom dopravy SR Jozefom Rážom.

ŽSR majú v súčasnosti v správe 69 tratí, z toho na 5 je pre zlý technický stav pozastavená akákoľvek doprava, a to na tratiach (úsekoch tratí):

• Turňa nad Bodvou – Tornanádaska MÁV
• Komárno – Kolárovo (trať 136)
• Žabokrecká spojka (trate 140 a 143)
• Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie (trať 112)
• Breznička – Katarínska Huta (trať 163)

V uplynulom období boli zrušené trate:

• Rimavská Sobota – Poltár
• Piešťany – Vrbové
• Devínske Jazero – Stupava
• Kvetoslavov – Šamorín

ŽSR majú v správe taktiež 3 paneurópske koridory, a to:

• IV. koridor – trate 110 a 130
• V. koridor – trate 120, 180 a 190
• VI. koridor – trať 127 a 129

V záujme zlepšenia stavu tratí, ktoré sú súčasťou paneurópskej siete, majú ŽSR v pláne zmodernizovať trate tak, aby dosahovali požadované technické parametre, najmä rýchlosť minimálne 160 km/h a odstránenie všetkých úrovňových krížení. Tento cieľ sa ŽSR darí plniť len čiastočne. Na území Slovenska sú zmodernizované:

• takmer celá trať 120 od stanice Bratislava Rača (vrátane) do stanice Žilina (mimo), uzol Žilina je aktuálne vo výstavbe.
• úsek trate 180 od stanice Žilina (mimo) po stanicu Varín (vrátane), od výhybne Lučivná (vrátane) po stanicu Poprad Tatry, aktuálne je vo vystavbe úsek od stanice Poprad Tatry (mimo) po stanicu Vydrník (vrátane)
• úsek trate 127 od stanice Žilina (mimo) po stanicu Krásno nad Kysucou (vrátane)

• Dejiny železníc na Slovensku
• Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba
• Paneurópske dopravné koridory
• Regionálna dráha
• Tatranské elektrické železnice
• Trenčianska elektrická železnica
• Zoznam železničných tratí na Slovensku
• Čermeľská železnica
• Železničná spoločnosť Slovensko
• RegioJet
• LEO Express
• Arriva
• Železničná spoločnosť Cargo Slovakia

• Oficiálne stránky Archivované 2007-07-10 na Wayback Machine ŽSR
• Výpis z Obchodného registra: ŽSR
• Zákon 258/1993 Z.z. o ŽSR Archivované 2008-11-20 na Wayback Machine v znení zák. 152/1997 a 259/2001 Z.z.