Štefan Moyzes sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Piešťanoch, jeho otcom bol Štefan Krajčo-Mojžiš a matkou Anna rod. Masarovičová. Po ukončení gymnázia v Trnave v roku 1813 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, 1815-1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, 1820-1821 v Ostrihome. Vysvätený za kňaza bol v roku1821. V roku 1829 získal titul doktora filozofie na filozofickej fakulte univerzity v Pešti. Od roku 1821 bol kaplánom vo Svätom Ondreji, Bzovíku, Tesárskych Mlyňanoch, Teldeši a v rokoch 1828 – 1829 slovenským kazateľom v kostole sv. Jozefa v Pešti, kde za prispenia ostrihomského prepoštaJuraja Palkoviča vydal vo slovenčine spevník a katechizmus.[2]
V rokoch 1829 – 1847 pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v Záhrebe, v Chorvátsku. V roku 1847 ho na návrh záhrebského biskupa Juraja Haulíka panovník vymenoval za kanonika záhrebskej kapituly. Týmto menovaním sa predišlo hroziacemu odvolaniu z profesorského miesta maďarskou vládou.[3] V tom istom roku ho zvolili za poslanca za chorvátsku národnú stranu na uhorský snem v Bratislave. Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848, na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. Ako dôverník bánaJosipa Jelačiča sa zúčastňoval na rokovaniach vo Viedni, kde sa riešilo štátoprávne postavenie Chorvátska a výraznou mierou sa zaslúžil o povýšenie záhrebského biskupstva na metropolitné sídlo.
Po vynútenej rezignácii banskobystrického biskupa Jozefa Rudňanského cisár František Jozef I. 5. septembra 1850 vymenoval za nového diecézneho biskupa Štefana Moyzesa. Po potvrdení pápežomPiom IX. 18. februára 1851 ho arcibiskup Ján Scitovský 25. mája 1851 vysvätil za biskupa.[4] Pred Moyzesom stála namáhavá úloha skonsolidovať diecézu po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. V roku 1852 vymohol na cisárskom dvore zlepšenie finančného zabezpečenie kňazov prostredníctvom kongruovaného doplatku.[5]
Významnou mierou podporoval organizačne a materiálne gymnázium v Banskej Bystrici, zaslúžil o jeho celkový rozvoj, poslovenčenie a k rozšírenie štúdia zo 4-ročného na 8-ročné. Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu, pre dievčatá. Malo ísť o ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Banskej Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť iba kláštornú dievčenskú ľudovú školu, ktorá na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.[6]
↑Církevní historie (katolická) [online]. [Cit. 2020-10-04]. Dostupné online.
↑WURZBACH, VON, Constantin. Moyses, Stephan. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Wien : Verlag L. C. Zamarski, 1868. Zväzok 19, s. 167–169. (nem.)
↑CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-03]. Stránka Bishop Stefano Moyses †. (angl.)
↑LACKO, Richard, a kol. Banskobystrické biskupstvo : Cestou Cirkvi je človek…. Banská Bystrica : Badín : Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2011. ISBN 978-80-88937-46-3. Kapitola Banskobystrickí biskupi, s. 137 – 212.
↑CHALUPECKY, I.. Moyzes (Mojses), Štefan (Stjepan). In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1975. ISBN 3-7001-0128-7. Zväzok 6, s. 396. (nem.)
GOLIAN, Ján – KURHAJCOVÁ, Alica – MALINIAKOVÁ, Erika – MOLDA, Rastislav (eds.): Štefan Moyzes – za života a v historickej pamäti (Zborník vydaný pri príležitosti 220. výročia narodenia). Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, 131 s. ISBN 978-80-969866-6-8
