Škrečok zlatý[1] (iné názvy: chrček zlatý[2], ľudovo: zlatý škrečok[3], škrečok sýrsky, chrček sýrsky[4][5][6], sýrsky škrečok[7]; lat.Mesocricetus auratus) je druh hlodavca z čeľade chrčkovité (alebo z čeľade myšovité v širšom zmysle).
Výskyt
Vyskytuje sa po celom svete ako domáce zvieratko a výskumný živočích. V prírode sa vyskytuje len v Sýrii a menej vo východnom Turecku, a to na savanách, v trávnatých oblastiach a v poľnohospodárskych oblastiach.[8][9]
Základné údaje: dĺžka bez chvosta: 13,5 cm, dĺžka chvosta: 1,5 cm, hmotnosť: 100-150 g. Tak ako mnohé škrečky, majú aj škrečky zlaté tupý ňufák, širokú tvár, pomerne malé oči, veľké uši a krátky chvost. Divo žijúca forma škrečka zlatého má zlatý kožuštek, ktorého farba na bruchu prechádza do sivej či bielej farby; niektoré divo žijúce jedince majú aj tmavý fľak na hlavovej časti a čierny pásik od líca po hornú časť krku. Chované formy škrečka zlatého môžu mať rôzne iné farby.
Dožívajú sa v prírode v priemere 1,5 až 2 roky, v zajatí môžu žiť až dvakrát dlhšie.
Počet mláďat je od 4 až do 15. Dĺžka tehotenstva je približne 16 dní. Po 1 mesiaci mláďatá pohlavne dospejú.
Potrava
Škrečok zlatý je všežravec. V prírode jedia najmä semená, orechy a hmyz (mravce, muchy, šváby, červy, bzdochy). Pri chove sa odporúča dávať im okrem semien aj zelené krmivo, zeleninu, trochu ovocia, sušené garnely, múčne červy, syr a odstredený jogurt.[9][10]
Spôsob života
Sú to veľmi samotárske živočíchy, ktoré si úzkostlivo chránia a značkujú svoje územie a sú veľmi agresívne k ostatným príslušníkom rovnakého druhu (okrem obdobia párenia). Vyhrabávajú si nory (do hĺbky 2 m), v ktorej spia cez deň a ktorú opúšťajú len v noci, keď idú hľadať potravu, ktorú potom hromadia v nore.[8][9]
Referencie
↑LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 108.
