Škoda 130 / 135 / 136
Výrobca	AZNP Mladá Boleslav
Produkcia	1984 – 1990
Krajina pôvodu	ČSSR
Predchodca	Škoda 120
Nasledovník	Škoda Favorit
Typ karosérie	sedan
Usporiadanie	motor vzadu, zadný náhon
Motor(y)	742.13, 742.135, 742.136
Max. rýchlosť	150 km/h
Prevodovka(y)	5-stupňová manuálna
Dĺžka	4 200 mm
Šírka	1 610 mm
Výška	1 400 mm
Hmotnosť	875 – 890 kg

Škoda 130/135/136 sú automobily, ktoré boli vyrábané československými Automobilovými Závodmi Škoda Mladá Boleslav n.p. od roku 1984 do roku 1990. Karoséria vozu je zhodná s karosériou Škody 120 vo vyhotovení M (modelové roky 1984 a vyššie). Škoda 130 sa od svojich predchodcov líši vačším motorom so zvýšeným výkonom, prevodovkou, zadnou nápravou a brzdovým systémom. Škoda 135 a 136 sa od Škody 130 líšila prepracovaným motorom s menšou hmotnosťou a modernejšou hlavou valcov.

Začiatkom 80. rokov 20. storočia bolo už aj vedeniu AZNP Mladá Boleslav jasné, že automobily s motorom vzadu sú prežitkom, a že modelový rad Škoda 120 stratil konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. Bolo preto nutné vykonať nápravné opatrenia. V roku 1982 dostala automobilka nariadenie na vytvorenie nového automobilu s pohonom predných kolies, ale dovtedy bolo nutné udržať príliv devíz starým modelovým radom. V roku 1983 sa v zastaranom hospodárstve podarilo pretlačiť balíček modernizácie modelového radu Škoda 105/120, ktorý tieto vozidlá mierne priblížil súčasnosti.

Za odrazový mostík pre Škodu 130 bol vybraný práve tento balíček. Zoznam zmien doplnila brzdová sústava prebraná z vozidiel Škoda Garde, uhlová kyvadlová náprava rozšírená na rozchod nápravy Škoda 120 model M, prvýkrát sériovo montovaná 5-stupňová prevodovka a motor s objemom 1 289 cm³. Táto modernizácia mala umožniť udržať v predaji automobily koncepcie zadného pohonu s minimálnym množstvom úprav. Napríklad 5-stupňová prevodovka vznikla Vložením medzikusu medzi telo a veko pôvodnej 4-stupňovej prevodovky a vsadením dlhších hriadeľov. Motor vznikol zväčšením objemu pôvodného motora Škoda 120, čo sa však neskôr ukázalo ako nie veľmi vhodný ťah, nakoľko tieto motory boli veľmi háklivé na zničenie vplyvom tepla v dôsledku veľkej tepelnej zotrvačnosti chladiacej sústavy s motorom vzadu a chladičom vpredu. Chladiaca sústava niekedy nedokázala ani napriek prítomnosti prídavného vetráka chladenia ustáť prudké tepelné rázy, čo neraz končilo prehriatim motora.

Súbežne s dokončením pohonnej jednotky Favorita, ktorý používal v podstate len znova modernizovaný motor Škoda 130 sa rozhodlo, že tento motor sa bude montovať aj do starej Škody 130. V tomto prípade bola modernizácia radikálnejšia a motor dostal v podstate úplne novú hlavu valcov z hliníkovej zliatiny, ktorá umiestnená na motore za zadnou nápravou znášala lepšie tepelné rázy a motor toľko netrpel.

Podvozok prešiel najzásadnejšou modernizáciou oproti svojmu predchodcovi. Modernizovaná bola ako brzdová sústava, tak obe nápravy. Zadná náprava bola kompletne modernizovaná, namiesto kyvadlovej nápravy s kyvnými polosami boli použité polosi s kĺbovými hriadeľmi, ktoré umožnili presnejšie vedenie kolesa po vozovke, pretože sklon kolesa voči vozovke nebol závislý od postavenia polosi voči prevodovke, ako dosiaľ. Predná náprava sa modernizácie dočkala vo forme inštalácie 4 piestových brzdičov pre nový brzdový systém. Brzdy boli upravené tak, že predný okruh brzdí len predné brzdy a zadný okruh brzdi všetky 4 kolesá. Pri výpadku ľubovoľného okruhu preto vždy brzdia predné kolesá, na ktoré je pri bežnej prevádzke nasmerovaných 60% brzdného účinku.

Karoséria tohto vozidla bola plne identická s vozidlami Škoda 120 po roku 1984. Obsahovala úpravy nutné k montáži nového typu nápravy, 5-stupňovej prevodovky a predná maska obsahovala prídavné otvory pre chladenie bŕzd, čo umožňovalo automatickú montáž puklíc prekrývajúcich celý disk. Karoséria je klasicky samonosná, celokovová, uzavretá v prevedení sedan. Disponuje piatimi miestami na sedenie. Vetranie karosérie je bezprievanové. Vykurovanie je teplovodné. Predná maska s tvarovými svetlometmi, smerovými svetlami v rohoch karosérie vedľa hlavných svetlometov s plastovými náraznikmi. Zadná maska identická s maskou Škody 120 vo vyhotovení M.

Interier bol prebraný z pôvodnych vozidiel Škoda 120L, resp. 120GL, pričom boli vykonané niektoré drobné úpravy, najmä vo vzťahu spojenia palubnej dosky z výbavy de Luxe s cyklovačom stieračov (buďto sa dodával jednopolohový cyklovač stieračov, alebo sa prepínač cyklovača montoval do strednej polohy medzi prepínač vetráka a spínač vystražných svetiel). Vnútorná výbava bola možná v dvoch základných úrovniach:

Úroveň výbavy L (de Luxe) bolá zhodná s výbavou Škody 120L, ak bol automobil vyrobený v Mladej Boleslavi. Škoda 130L vyrobená vo Vrchlabí sa od Škody 130GL odlišovala len uzamykateľnou priehradkou spolujazdca. Výbava de Luxe z továrne v Mladej Boleslavi zahŕňala anatomické sedadlá s možnosťou posunu dopredu a dozadu, možnosťou nastavenia sklonu operadla a hlavovou opierkou. Predné aj zadné okná sťahovacie. Poťah sedadiel látkový. Palubná doska je zhodná so Škodou 120, prístrojový štít je s kruhovými prístrojmi a otáčkomerom.

Úroveň výbavy GL (Grand de Luxe) obsahovala oproti výbave de Luxe navyše IPUR ozdobné lišty na dvere, pristrojovú dosku z materiálu IPUR s panelom pre rádio a volant z materiálu IPUR. Súčasťou tejto palubnej dosky bol aj cyklovač stieračov a uzamykateľná priehradka pred spolujazdcom. Táto úroveň výbavy obsahovala najluxusnejšie varianty výbavy dostupné v tom ktorom modelovom roku.

Prevodovka pre Škodu 130 vznikla tak, že sa do 4-stupňovej prevodovky Škoda 120 vložil medzi víko prevodovky a telo prevodovky niekoľko centimetrov veľký medzikus, v ktorom bolo umiestnenie súkolie piateho stupňa. Predĺžil sa hnaný aj hnací hriadeľ a zmenilo sa sprevodovanie 4. stupňa. Vďaka tomu, že motory Škody 130 boli silnejšie, ako motory Škody 105 a 120, bolo možné inštalovať diferenciál, ktorý mal stály prevod 3,9.

Prevodové pomery jednotlivých prevodových stupňov:

• I: 3,8
• II: 2,12
• III: 1,41
• IV: 1,08
• V: 0,83
• spätný chod: 3,27

Motory všetkých typov (130, 135 aj 136) sú zhodnej koncepcie, ako motory Škoda 120, teda benzínové, karburačné, vodou chladené, za zadnou nápravou pozdĺžne šikmo uložené radové štvorvalce. Všetky motory majú zhodný zdvihový objem 1 289 cm³. Prípravu zmesi zabezpečoval karburátor Jikov 32 SEDR s víkom s ekonostatom. Išlo o vylepšenu verziu karburátora montovaného na Škodu 120. V posledných rokoch výroby sa najmä na export namiesto karburátora montovala jednobodová vstrekovacia jednotka BENDIX/RENIX. Vstrekovacia jednotka sa montovala jedine na motory 742.135 kvôli ich schopnosti spaľovať bezolovnatý benzín.

Škoda 130, 135 a 136 sa vzájomne líšili len použítými motormi a ich priamym príslušenstvom. V prípade exportnej verzie so vstrekovaním bolo odlišnosťou aj použitie vstekovacej jednotky.

Do automobilu Škoda 130 sa montoval motor 742.13. Je to pôvodný motor vytvorený pre Škodu 130. Historicky ide o blok motora zhodný s blokom motora pretekárskych vozidiel Škoda 130 RS a neskôr Škoda 130 LR, ktorý je odvodený od sériového motora Škoda 1000 MB. Motor vznikol osadením valcov a piestov s väčším vŕtaním, čo si vyžiadalo aj zmeny na kľukovom mechanizme a na osadení vložiek do bloku. Pôvodné motory 742.10 a 742.12 mali medzi 2. a 3. vložkou valca väčšiu medzeru, ako medzi 1. a 2. valcom, resp. 3. a 4. valcom. Motor 742.13 má všetky medzery rovnako veľké. Zmena uloženia valcov v bloku si vyžiadala aj prepracovanie hlavy, ale liatinová hlava sa 8-kanálovej technológie používanej pri pretekoch nedočkala. Motor disponoval nasledujúcimi parametrami:

• Typ motora: 742.13
• Zdvihový objem motora: 1 289 cm³
• Vŕtanie / zdvih: 75,5 / 72 mm
• Stupeň kompresie: 9,7
• Čistý výkon: 43 kW pri 5 000 /min
• Čistý točivý moment: 97,0 Nm pri 2 850 /min

Škoda 135 bola osadená motorom 742.135. Tento motor sa do vozidiel s koncepciou zadného náhonu dostal z modelu Favorit, kde sa označuje 781.135 a okrem identifikačných údajov a iného umiestnenia olejovej mierky sú oba motory totožné. Blok motora je prakticky identický s blokom 742.13. Líši sa len iným usporiadaním výztuh a dier pre šrúby hlavy. Hlava valcov je úplne odlišná od hlavy 742.13. Je vyhotovená z hliníkovej zliatiny a má 8-kanálovú technológiu. Použitie tejto technológie optimalizovalo prúdenie zmesi v nasávaní motora a umožnilo dosiahnuť vyšších výkonov. Sanie je vyhrievané, čo umožnilo v zime rýchlejšie zohriatie karburátora a v lete udržovalo optimálnu teplotu sania. Navyše ako prvý motor z produkcie AZNP bol v základnej výbave upravený pre spaľovanie bezolovnatého benzínu vďaka tvrdeným sedlám ventilov. Motor 742.135 bol nižším výkonovým variantom motorov prebraných z Favorita. Zníženie výkonu motora sa dosiahlo pomocou priehlbiny v dne piestu, ktorá znižovala kompresný pomer motora. Aj napriek zníženiu výkonu disponoval motor charakteristikami podobnými s motorom 742.13:

• typ: 742.135
• zdvihový objem: 1 289 cm³
• počet valcov: 4
• usporiadanie: v rade šikmo uložené
• vŕtanie x zdvih: 75,5x72 mm
• stupeň kompresie: 8,8
• čistý výkon: 43 kW pri 5 000 /min
• točivý moment: 94 Nm pri 3 000 /min

Škoda 136 bola osadená, rovnako, ako Škoda 135 motorom, ktorý sa pôvodne vyvinul pre Škodu Favorit. Tento motor sa označoval 742.136. Bol vyšším výkonovým variantom, ktorý bol k dispozícii na trhu ako pre Favorit, tak pre Škodovky s pohonom zadných kolies. Od motora 742.135 sa odlišoval jedine tým, že mal ploché dno piestov, čo mu umožňovalo dosiahnuť výkonu 46 kW a spočiatku sa montovali bez tvrdených sediel, teda neumožňovali úplne bezproblémové spaľovanie bezolovnatého benzínu, aj keď výrobca to úplne nevylučoval.

• typ: 742.136
• zdvihový objem: 1 289 cm³
• počet valcov: 4
• uloženie: v rade šikmo uložené
• vŕtanie x zdvih: 75,5x72 mm
• stupeň kompresie: 9,7
• čistý výkon: 46 kW pri 5 000 /min
• točivý moment: 100 Nm pri 3 000 /min

Tento automobil vznikol inštaláciou jednobodovej vstrekovacej jednotky Bendix a riadiacej jednotky Renix na pôvodný motor 742.135. Vybraný bol práve tento motor, pretože vstrekovacia jednotka bola doplnená o sondu lambda a katalyzátor. Prítomnosť katalyzátora vylučovala spaľovanie olovnatého benzínu, pretože by došlo k jeho nenávratnému poškodeniu. Jediný dostupný motor schopný spaľovať bezolovnatý benzín bez rizika poškodenia bol práve motor Škody 135. Potreba vzniku tohto auta bola daná sprísnením emisných noriem v západných krajinách, ktoré karburátorové motory nedokázali splniť. AZNP preto licenčne nakúpilo vstrekovacie systémy od firmy Renault. Tieto vstrekovacie systémy sa používali v automobiloch Renault a Volvo v 80. rokoch. Pôvodne boli určené pre Kanadský trh a plánovali sa aj dodávky pre trh Americký, preto spĺňali emisnú normu US'83. Do spojených štátov sa nikdy nedostali, ale montovali sa s pravostranným riadením a niekoľko kusov bolo predaných v Anglicku.V Kanade sa Škoda 135 GLi predávala za 6995 dolárov.

• typ: 742.135Bendix
• zdvihový objem: 1 289 cm³
• počet valcov: 4
• usporiadanie: v rade šikmo uložené
• vŕtanie x zdvih: 75,5x72 mm
• stupeň kompresie: 8,8
• čistý výkon: 41 kW pri 5 000 /min
• točivý moment: 92 Nm pri 3 500 /min

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škoda 130