Okres Čadca je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 760,62 km², žije tu 87 135 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 115 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Čadca.
Dejiny
Do roku 1922
Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Čadca súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Čadci. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu a v Čadci bolo sídlo podslúžneho. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Čadca, ktorý vydržal až do roku 1922.[4][5]
Roky 1923 – 1960
Okres Čadca vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnému stavu však neobsahoval územie obce Dlhá nad Kysucou a ani juhovýchod územia (okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny). Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.
V roku 1949 získal okres Čadca územie dnešnej obce Dlhá nad Kysucou (dovtedy časť obce Dlhé Pole) a Turkova, oboje sa stalo súčasťou Turzovky, obec Dlhá sa v roku 1954 osamostatnila. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Čadca sa stalo súčasťou Žilinského kraja.[4][5]
Po roku 1960
Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol zrušený okres Kysucké Nové Mesto a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Zároveň sa z okresu Žilina presunula obec Riečnica.[6] Celé územie sa stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrval až do zrušenia krajov v roku 1990.
Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 sa okres Čadca stal súčasťou Žilinského kraja a znovu sa odtrhol okres Kysucké Nové Mesto, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.
Poloha
Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a tvorí severnú časť regiónu Kysuce. Na severozápade susedí s Českom (okres Vsetín a okres Frýdek-Místek), na severovýchode s Poľskom (powiat cieszyński a powiat żywiecki), na východe s okresom Námestovo, na juhovýchode s okresom Dolný Kubín, na juhu s okresmi Žilina a Kysucké Nové Mesto a na juhozápade s okresom Bytča. Tvar okresu je pretiahnutý v smere západ-východ. Prevažne hornaté územie je rozdelené medzi viaceré pohoria: Javorníky na juhozápade, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy na severozápade, Jablunkovské medzihorie na severovýchode, Kysucké Beskydy na východe a Kysucká vrchovina na juhovýchode. Najvyšším vrchom okresu je 1 236 m n. m. vysoká Veľká Rača v Kysuckých Beskydách na hranici s Poľskom.
Hlavným vodným tokom je rieka Kysuca, jej najväčšími prítokmi sú Čierňanka a Bystrica. Najväčšou vodnou plochou je vodárenská nádrž Nová Bystrica na hornom toku Bystrice.
Obyvateľstvo
Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta (Čadca, Turzovka a Krásno nad Kysucou). Okrem nich sú v okrese tri obce s viac ako 5 000 obyvateľmi (Oščadnica, Raková a Skalité).[7] Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím. Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach riek, ale po okolitých kopcoch sú desiatky roztrúsených osád (kopaníc), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.
Doprava
Hlavným cestným koridorom okresu je postupne budovaná diaľnica D3, ktorá vo finálnom stave povedie zo Žiliny cez Krásno nad Kysucou, Čadcu a Skalité k hraniciach s Poľskom súbežne s cestami I/11 a I/12. Zatiaľ sú vybudované úseky Čadca – Svrčinovec (v plnom profile), Svrčinovec – Skalité – štátna hranica (v polovičnom profile) a Oščadnica – Čadca (v polovičnom profile, neoznačený ako diaľnica).[8] V úseku po Svrčinovec bude D3 súčasťou E75 (ktorá ďalej povedie po I/11 do Česka). Kvôli zložitému terénu sú na území okresu na diaľnici D3 v prevádzke tri tunely: tunel Horelica (Čadca), tunel Svrčinovec a tunel Poľana (Skalité) a viacero vysokých mostov vrátane najvyššieho mosta na Slovensku[9]: mosta Valy (Čierne).
Ďalším medzinárodným cestným ťahom je cesta I/10 z Česka cez Makov do Bytče, ktorá je súčasťou E442. Regionálnu sieť ciest II. triedy tvoria: II/487 z Makova cez Turzovku do Čadce (tvoriaca spojenie medzi cestami I/10 a I/11), II/520 z Krásna nad Kysucou cez Novú Bystricu do Námestova (tvoriaca spojenie Kysúc a Hornej Oravy), II/541 z Turzovky do Kotešovej a II/484 z Turzovky cez Klokočov na hranicu s Českom.
V železničnej doprave je hlavným koridorom dvojkoľajná elektrifikovaná trať zo Žiliny cez Čadcu do Česka, súčasť bývalej Košicko-bohumínskej železnice. Dopravným uzlom je pohraničná stanica Čadca, kde na túto trať nadväzujú jednokoľajná elektrifikovaná trať cez Skalité do Poľska a jednokoľajná neelektrifikovaná regionálna trať do Makova.
Zoznam obcí okresu Čadca
| Obec
|
Typ
|
Rozloha
(km2)
|
Počet obyvateľov
(k 31.12.2023)
|
Hustota obyvateľov
(ob./km2)
|
| Čadca
|
mesto
|
56,79
|
22 580
|
398,1
|
| Čierne
|
obec
|
20,84
|
4 416
|
211,9
|
| Dlhá nad Kysucou
|
obec
|
12,26
|
620
|
50,57
|
| Dunajov
|
obec
|
6,06
|
1 104
|
182,18
|
| Klokočov
|
obec
|
51,17
|
2 209
|
43,17
|
| Klubina
|
obec
|
15,57
|
544
|
34,94
|
| Korňa
|
obec
|
25,33
|
2 025
|
79,94
|
| Krásno nad Kysucou
|
mesto
|
27,77
|
6 544
|
235,65
|
| Makov
|
obec
|
46,05
|
1 678
|
36,44
|
| Nová Bystrica
|
obec
|
125,26
|
2 563
|
20,46
|
| Olešná
|
obec
|
19,77
|
1 900
|
96,11
|
| Oščadnica
|
obec
|
58,63
|
5 755
|
98,16
|
| Podvysoká
|
obec
|
5,61
|
1 359
|
242,25
|
| Radôstka
|
obec
|
13,17
|
779
|
59,15
|
| Raková
|
obec
|
41,52
|
5 629
|
135,57
|
| Skalité
|
obec
|
33,16
|
5 261
|
158,66
|
| Stará Bystrica
|
obec
|
36,91
|
2 814
|
76,24
|
| Staškov
|
obec
|
21,87
|
2 759
|
126,15
|
| Svrčinovec
|
obec
|
15,74
|
3 339
|
212,13
|
| Turzovka
|
mesto
|
34,91
|
6 936
|
198,68
|
| Vysoká nad Kysucou
|
obec
|
43,87
|
2 487
|
56,69
|
| Zákopčie
|
obec
|
29,63
|
1 692
|
57,1
|
| Zborov nad Bystricou
|
obec
|
18,71
|
2 142
|
114,48
|
| Celkom:
|
|
760,62
|
87 135
|
114,56
|
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Okres Čadca - ÚPVS [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Okres Žilina - ÚPVS [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
- ↑ Diaľničná sieť na Slovensku [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
- ↑ Most Valy - najvyšší most na Slovensku je spojený [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
