Írsky vlkodav je plemeno psa domáceho uznané v FCI pod číslom 160. Plemeno bolo vyšľachtené a pôvodne využívané ako sliedič. Vyšľachtili ho Rimania usídlení na území dnešného Írska. Jeho pomenovanie nepochádza z jeho vzhľadu, ale z pôvodného určenia, tento pes mal byť používaný pri love vlkov. Je to veľké, odolné a ľahko ovládateľné plemeno psa. Všeobecne je írsky vlkodav považovaný za najväčší druh psa, no v skutočnosti sú v priemere menšie ako nemecké dogy.
Vzhľad
Írske vlkodavy majú veľkú hlavu hranatého tvaru, dlhý, svalnatý krk, svižný krok a ostrý zrak. Telo írskeho vlkodava je tvarom podobné anglickému chrtovi, ale mohutnejšieho vzrastu a je pokryté drsnou najčastejšie sivou až žltkastou, škvrnitou srsťou (môže byť aj červená, čierna, biela, hnedá, alebo fŕkaná). V kohútiku tento pes dosahuje priemernú výšku 90 cm, štandardom pre výšku vlkodava je rozpätie medzi 85 – 90 cm u psov, sučky môžu byť o 5 – 10 cm nižšie. Akceptovaná minimálna hmotnosť psa je medzi 55, u sučky 48 kg. Rozpätie hmotnosti psa je medzi 63 – 81 kg, u sučky 52 – 63 kg[1].
Aj keď mladé psy dosahujú proporcie dospelého psa už vo veku 7 mesiacov, za dospelé sa považujú psy až vo veku 18 – 22 mesiacov. Mladé psy by nemali byť minimálne do veku 18 mesiacov preťažované stresovým výcvikom, či súťažnými tréningami.
Povaha
Írske vlkodavy sú prívetivé, trpezlivé, ušľachtilé, pozorné, veľmi inteligentné a dobre znašanlivé voči deťom. Sú bezvýhradne lojálne k svojmu pánovi a jeho rodine. Ich prirodzená povaha ich nepredurčuje do úlohy strážnych psov. Majú skôr tendenciu ľudí vítať a byť k nim priateľskí, no svojou veľkosťou a vzhľadom dokážu pôsobiť na neznámych ľudí odstrašujúco.
Zdravie
Írsky vlkodav sa nedožíva vysokého veku. Ich dĺžka života býva v rozpätí 5 až 9 rokov. Najčastejšími príčinami ich uhynutia, podobne ako pri ďalších veľkých plemenách bývajú srdcovocievne choroby, rakovina kostí a gastroenteriálne ochorenia. Táto rasa je postihnutá aj vrodenými ochoreniami pečene.[2]
Referencie
Iné projekty
