Základná škola Gea Mileva (bulh. Основно училище „Гео Милев“ – Osnovno učilište „Geo Milev“),[1][2][3] známejšia však pod názvom Marazlijata (bulh. Маразлията)[1][2] je budova školy z konca 19. storočia ležiaca v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][4]
Iné názvy
Budova je, alebo bola v minulosti známa aj pod názvami Škola „Marazlijata“ (bulh. Училище „Маразлията“ – Učilište „Marazlijata“),[1][2] Marašlijata (bulh. Марашлията),[2] Grécke gymnázium (bulh. Гръцката гимназия – Grăckata gimnazija),[1] Škola Grigoriho Marazliho (bulh. Училище „Григорий Маразли“ – Učilište „Grigorij Marazli“),[4] alebo Druhé progymnázium „Marazlijata“ (bulh. Втора прогимназия „Маразлията“ – Vtora progimnazija „Marazlijata“).[2]
Lokalita
Budova leží v centrálnej časti Plovdivu na širokej terase s dvorom v úpätí strmej a skalnatej východnej časti pahorku Džambaz tepe v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv.[1]
Dejiny a súčasnosť
Budova školy bola postavená v priebehu roku 1899,[1][2] (niektoré zdroje uvádzajú dokončenie budovy až v roku 1900),[4][3] podľa projektu architekta Dimitria Andronika,[1][2] ktorý vyštudoval architektúru na aténskom polytechnickom inštitúte.[1]
Hlavným sponzorom ako aj iniciátorom výstavby bol Grigorij Marazli (Marazlijata),[1] – uvádzaný aj ako Grigorij Marašli (Marazlijata) – (syn obchodníka z mestskej časti Maraša), ktorý žil v Odese,[2] kde pôsobil dlhé roky ako starosta.[1][2] Aj keď sám nežil v Plovdive, vyslovil želanie,[3] aby sa škola nachádzala na „krásnom a vysokom mieste“.[2][3] Parcela na výstavbu budovy bola darovaná chrámovou školou pri Chráme svätej Paraskevy.[3]
Do roku 1906 bol vyučovací jazyk v škole grécky[2][3] a gymnázium bolo známe ako Grécke gymnázium.[1] Po tomto roku sa prešlo na vyučovanie v bulharčine a škola prijala názov Druhé progymnázium „Marazlijata“.[2][3]
Po atentáte v Katedrále svätej Nedele v roku 1925 bola škola (spolu so Štvrtým progymnáziom „Petka Karavelova a Židovskou školou) využívaná ako väzenie. Pri vchode do budovy sa nachádza pamätná doska osobám, ktoré tu boli v dôsledku udalosti 1. júna 1925 popravení. Následne sa škola vrátila k normálnemu učebnému procesu. V roku 1930 bola na hornom poschodí budovy vytvorená scéna – miestnosť, ktorú bohato dekoroval učiteľ Babanov. V miestnosti sa pravidelne konali kultúrne akcie.[3]
Budova sa aj v súčasnosti používa ako škola, pričom je sídlom Základnej školy Gea Mileva.[1]
Charakteristika
Budova bola postavená v klasicistickom slohu podľa projektu[1] gréckeho architekta Dimitria Andronika.[1][2] Ide o pomerne masívnu stavbu.[1] Fasáda budovy je zdobená pilastrami.[1] Architektonicky najzaujímavejšia je centrálna časť prednej fasády, ktorú tvorí výrazný rizalit nachádzajúci sa nad portikom.[1] Portikus je zdobený dekoratívnou maľbou a pred ním sa nachádza dvojramenné schodisko.[1][2] Nad druhým poschodím je rizalit zakončený trojuholníkovým frontónom.[1][2] V spodnej časti je podopieraný štyrmi stĺpmi zhotovenými v dórskom štýle.[1][2] Stĺpy sú mramorové, vyrobené boli v Grécku a následne boli privezené do Plovdivu. Sú zdobené tzv. byzantskou mozaikou.[2][3] V predsieni sa nachádza pamätná doska, ktorá nesie meno Grigoriho Marazliho, ako iniciátora a sponzora výstavby.[2][3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[2][3]
Zaujímavosti
- Prvá grécka obecná škola bola v Plovdive založená už v roku 1780. Nazývala sa Centrálna grécka škola (bulh. Централно гръцко училище – Centralno grăcko učilište) a nachádzala sa pri Chráme svätého Demetera Solúnskeho.[1]
- Medzi absolventov školy sa radí veľké množstvo známych bulharských osobností, predovšetkým umelcov.[2][3]
Galéria
-
celkový pohľad na budovu zo severovýchodu
-
pohľad na budovu z východu
-
pohľad na centrálnu časť hlavného priečelia so vstupom do bodovy
-
detailný pohľad na južnú časť východnej fasády
-
budova na pohľadnici zo začiatku 20. storočia
Referencie
Iné projekty
