Za prvej republiky bol súkromným lekárom v Spišskej Novej Vsi. Kvôli židovskému pôvodu musel po vzniku Slovenského štátu toto povolanie roku 1939 zanechať. Krátko robil pod Tatrami kúpeľného lekára, ale aj to mu znemožnili. Začal preto pracovať ako nosič na chate svojho priateľa a častého spolulezca Štefana Zamkovského. Neskôr z neho urobili železničného údržbára. Bol internovaný v tábore nútených prác odkiaľ utiekol k partizánom, ktorí sa pohybovali v oblasti Kôprovej doliny a utvorili oddiel „Vysoké Tatry“. Svoj posledný tatranský výstup uskutočnil 7. novembra1944, teda na výročie Októbrovej revolúcie, keď na Kriváni vztýčil navzdory nemeckej okupácii krajiny červenú zástavu. Ako lekár – humanista ošetril aj zajatého zraneného nemeckého vojaka menom Gerald Schacht. Ten ušiel a priviedol nemeckú jednotku. V bunkri pod Kriváňom (Grúnik, pamätná tabuľa) Zoltán Brüll zahynul spolu so zranenými, ktorých ošetroval. Pred smrťou ešte si údajne sám obviazal strelnú ranu.
Lezecké výkony
Popri Štefanovi Zamkovskom bol jedným z mála slovenských horolezcov, ktorí sa v medzivojnových Tatrách mohli výkonnostne porovnávať s plejádou poľských horolezcov. V kombinácii so svojím povolaním bol výborný horský záchranca. Okrem stoviek opakovaných výstupov uskutočnil asi 20 prvovýstupov, napr. J stena Ostrého štítu, JV stena Ostrej, JV pilier Pyšného štítu, JZ pilier Malého Pyšného štítu, a spolu so S. Motykom, J. Sawickim a Š. Zamkovským Z stena Lomnického štítu (hodnotný variant Birkenmajerovej cesty).
Referencie
A. Marec: Tatranské siluety, 2007.
E. Hochberger.: Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992.
Maniak, Marcel: Padli za našu slobodu. Zoznam padlých, popravených, zomrelých vojakov, partizánov a civilných obetí v okrese Kežmarok a Poprad v rokoch 1939-1945. JADAQ, www.lacna-tlac.sk 2013, s. 37, 89
„Nášho“ hrdinu stvárnil Miroslav Šatan. Podtatranské noviny, 26. august 2016
.jpg)
