Zaistená cesta (ľudovo aj fer(r)ata, via ferrata, klettersteig [vyslov: kleterštajg]; z tal. via ferrata – železom opatrená cesta, resp. z nem Klettersteig – horolezecký strmý chodník) je cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi.

Zaistené cesty umožňujú bezpečne zdolať aj náročný horolezecký terén vďaka fixnému isteniu.

Istiace lano je v pravidelných intervaloch spoľahlivo ukotvené k pevnej skale a slúži k zaveseniu karabíny zo súpravy pre samoistenie. Priebežné istiace lano býva na cestách najnižšej náročnosti používané ako zábradlie, na pridŕžanie rukou pre prípad pošmyknutia, hlavne za mokra, na zvyškoch snehu alebo pri námraze. Používa sa i na prístupových cestách k horským chatám, kde prichádza aj množstvo menej skúsených turistov.

Ďalšími umelými pomôckami bývajú rebríky, reťaze, kramle, stúpačky, lávky a čapy. Slúžia ako stupy a chyty na miestach, kde terén neposkytuje prirodzené stupy a úchyty. Vďaka tomu môžu menej skúsení lezci bezpečne zdolať aj extrémne strmé až previsnuté úseky, ktoré by pre nich boli pri klasickom horolezeckom postupu nedosiahnuteľné. V takom prípade sa už však lezie skôr po železných pomôckach než po skale.

Označenie obťažnosti sa líši podľa zvyklostí v danej horskej oblasti. Obťažnosť je daná jednak náročnosť najkomplikovanejšieho miesta, jeho dĺžkou, ale i celkovou dĺžkou cesty.

Príklady značenia náročnosti:

Rakúsko:

• A – zaistené, jednoznačne vedené turistické cesty a veľmi ľahké zaistené cesty – ferraty. Miestami vedené strmým skalným terénom, buď po prirodzených skalných pásoch alebo po umelých pomôckach (umelé stupy, lávky). Umelé istenie v podobe oceľových lán, reťazí alebo zábradlí slúži prevažne len pre zvýšenie pocitu istoty v exponovanom teréne, z technického hľadiska však nie je nutné. Bez umelého zaistenia by išlo o horolezecký terén stupňa náročnosti I. UIAA.
• B – Mierne strmý skalný terén. Umelé zaistenie sa tu nachádza v podobe oceľových lán, kramlí, kolíkov a rebríkov, slúži hlavne k postupu vpred. Niektoré úseky sú už namáhavé a vyžadujú silu. Bez umelého zaistenia by išlo o horolezecký terén stupňa náročnosti maximálne II. UIAA.
• C – Strmý skalný terén. Umelým istením (oceľové laná, kramle, kolíky, rebríky) je opatrená prevažná časť z celkovej dĺžky cesty. Niektoré pomôcky môžu byť horšie dostupné pre nižšie postavy. Časté sú tu zvislé steny s natiahnutým oceľovým lanom pre zaistenie. Zaistené úseky už vyžadujú určitú silu v pažiach a pri dlhšej trase sú unavujúce a veľmi namáhavé. Bez umelého zaistenia by išlo o horolezecký terén najviac III. stupňa náročnosti UIAA.
• D – Veľmi strmý skalný terén, miestami kolmé alebo previsnuté úseky. Umelé istenie je realizované najčastejšie len pomocou oceľových lán a príležitostne umiestnenými stupmi (kramle, kolíky). Na niektorých úsekoch sú veľmi exponované. Bez umelého zaistenia by išlo o horolezecký terén IV. stupňa náročnosti UIAA. Predpokladá sa, že lezec ktorý na zaistenú cestu nastupuje je trénovaný a vo výbornej kondícii. Je vhodné použiť špeciálnu obuv s podrážkou podobnú lezeckým topánkam. Cestou možno prechádzať úsekmi s náročnosťou I – II. UIAA, ktoré nie sú vôbec zaistené a je nutné ich s istotou prekonať. Odporúča sa iba dostatočne skúseným vysokohorským turistom a horolezcom. Neskúsení by mali byť istení skúseným vysokohorským vodcom alebo inštruktorom.
• E – Miestami extrémne exponované cesty via ferrata, vedené v kolmom skalnom teréne s minimom prirodzených stupov. Umelé zaistenie je realizované väčšinou len pomocou oceľových lán a len veľmi málo umelými stupmi (kramle a kolíky). Najťažšie miesta vyžadujú použitie horolezeckej techniky alebo veľkej sily v pažiach. Bez umelého istenia by išlo o ťažký horolezecký terén – miestami V – VI. stupňa náročnosti UIAA. Tieto zaistené cesty už majú vyslovene športový charakter. Púšťať sa na ne môžu len veľmi skúsení vysokohorskí turisti a horolezci. Určené sú hlavne pre špecialistov a zanietencov. Kľúčové miesta sú nebezpečné a vyžadujú koncentráciu. Bežne sa vyskytuje lezenie náročnosti II. UIAA bez istenia. Neskúsení musia byť jednoznačne istení skúseným vodcom alebo inštruktorom. Tieto ferraty nemajú za úlohu lezcovi cestu uľahčiť, ale naopak vyhľadávajú komplikované miesta.

Taliansko:

• modré – ľahké, odpovedá rakúskemu A
• červené – stredne náročné
• čierne – výhradne pre skúsených, odpovedá rakúskemu D, E

nové talianske značenie:

• F – facile – ľahká
• MD – media difficoltà – stredne náročné
• D – difficile – náročné
• MOD – molto difficile – veľmi náročné
• ED – estrema difficoltà – extrémne náročné

Zaistené cesty nie sú obvyklé len v Alpách. Nachádzajú sa tiež v ďalších pohoriach aj na Slovensku, ďalej v Poľsku (Orla Perć), Rumunsku, Bulharsku, Španielsku (Pyreneje) a inde.

Karpaty

Kremnické vrchy; Malá Fatra, Roháče, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Fagaraš, Retezat, Piatra Craiului

Balkánsky polostrov

Rila, Pirin

Prvé ferraty sa začali stavať pred asi 150 rokmi. Mnohé z ciest, ktoré sú využívané dnes ako Via ferrata sú staré zaistené vojenské cesty, ktoré umožňovali a uľahčovali vojakom bojujúcim v ťažkom teréne vysokých hôr výstupy k svojim stanovištiam. Prvá skutočná ferrata bola vytvorená v roku 1843 na na vrchol Hoher Dachstein v Rakúsku. Na rovnaký účel a v rovnakom duchu bola v roku 1869 zaistená klasická cesta na Grossglockner a od roku 1880 sa začali objavovať krátke zaistené úseky vo východných stenách Brenty. Všetky tieto cesty boli výsledkom práce DÖAV (Deutscher und Österreichscher Alpenverein; po slovensky Nemecký a rakúsky alpský spolok), pretože do roku 1918 bola celá táto oblasť súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Prvá svetová vojna, ktorá v rokoch 1915 – 1918 prebiehala aj v alpskej oblasti spôsobila dočasný pád cestovného ruchu, ale rakúski a talianski vojaci budovali pri strážení hraníc v stenách vrcholov pohoria Dolomity rebríky, výbušninami a nástrojmi vytvorili galérie a tunely, exponované miesta vybavili lanami. Mnoho ciest potom v mierových dobách nadviazalo na vojenské, či už len čiastočne alebo úplne. V súčasnosti sú budované zaistené cesty novej generácie, ktoré nemajú návštevníkovi prístup uľahčiť, ale naopak má byť ich prechod skôr športovým zážitkom, keďže problematické úseky skôr vyhľadávajú.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zajištěná cesta na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému zaistené cesty.