Expedícia sa usilovala predovšetkým o zamedzenie potencionálnych mocenských záujmov Ruskej ríše v Tibete. Preto si chcela upevniť postavenie a vplyv v jednom zo štátnych útvarov susediacich s Britskou Indiou, s podobným zdôvodnením aké bolo uvedené pri britskej invázii do Afganistanu dvadsať rokov predtým.
Od júla 1903 tak Briti formovali svoje oddiely v indickom Gangtoku. Následnú výpravu viedol plukovník Francis Younghusband. Moderne vyzbrojené jednotky mali asi tritisíc mužov a ďalších sedemtisíc šerpov. Tibeťania vedomí si sily protivníka, urobili pokus o dohodu, s ktorou Younghusband vyslovil predbežný súhlas. No i tak došlo k bojovým stretnutiam. K masakru civilného obyvateľstva malo prísť napríklad 31. marca1904 v priesmyku pri dedinke Guru, kde Briti postrieľali neútočiacich dedinčanov. Younghusband potom telegrafoval indickému veleniu:
„
Verím, že tento obrovský trest bude prevenciou pre budúcnosť a prinúti ich podrobiť sa.
Pevnosť v Gjance, dobytá Britmi počas ich postupu na Lhasu
Po dobytí Lhasy bola v septembri1904 podpísaná anglicko-tibetská dohoda, ktorá Spojenému kráľovstvu zabezpečovala pozíciu protektora a veľa hospodárskych výhod. Na tibetskej strane dohodu podpísali tak svetskí predstavitelia, ako aj predstavitelia kláštorov Sera, Däpung a Gandän, ktorí sa javili probritsky orientovaní. Tibet mal otvoriť hranice medzi kráľovstvom Sikkim a Tibetom pre obchod a zaplatiť reparácie britskej vláde za nutnosť vyslania tejto expedície. V Gjance bolo v roku 1904 založené sídlo britského obchodného poverenca, ktoré tu existovalo až do roku 1944. Tibet sa ďalej zaviazal, že bez britského súhlasu neudelí žiadnej veľmoci koncesiu na stavbu železníc, telegrafnej siete či otváranie baní. Tieto výhody neboli ohrozené následnými zmluvami Spojeného kráľovstva s Ruskom a Čínou.
Vojensky sa stala expedícia úspešnou. Z politického hľadiska sa však stretla s odporom britského obyvateľstva.
Následné bilaterálne dohody
V roku 1906 v britsko-čínskej dohode sa Britovia vzdali práva na okupáciuTibetu a potvrdili, že nebudú zasahovať do jeho vnútorných záležitostí. Čína sa recipročne zaviazala, že tieto kroky neumožní žiadnej inej veľmoci.
V anglo-ruskej dohode z roku 1907 uznala britská strana, že Tibet je zvrchovaným územím Číny a zriekla sa ďalších diplomatických aktivít v Lhase. Dala tiež sľub, že s Tibetom bude naďalej rokovať iba prostredníctvom čínskej strany.
Po odchode čínskych jednotiek z Tibetu v roku 1912 bola až do 40. rokov 20. storočia britská posádka jedinou zahraničnou vojenskou zložkou prítomnou na tomto území.
Referencie
↑Charles Allen: Duel in the Snows. The True Story of the Younghusband Mission to Lhasa, John Murray, Londýn 2004. ISBN 0-7195-5427-6
Literatura
ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-75-3. (po česky)
ŽAGABPA, Cipön Wangčchug Dedän. Dějiny Tibetu. Praha : Nakladateľstvo Lidové noviny, 2001. ISBN 80-7106-410-6. (po česky)
.svg){kind=small}
