Východné Anglicko (staroangl.Ēast Engla Rīce, tj. Kráľovstvo Východných Anglov, lat.Regnum Orientalium Anglorum) bolo jedným z rane stredovekých siedmich anglosaských kráľovstiev. Bolo pomenované po vlasti Anglov v oblasti severného Nemecka a zahŕňalo Norfolk a Suffolk. Po svadbe východoanglického princa Etheldreda sa stal súčasťou kráľovstva aj Isle of Ely. Po tomto kráľovstve je pomenovaný región Východné Anglicko.
Kráľovstvo bolo založené asi v roku 520 spojením južnej a severnej časti oblasti obývanej Anglami v predchádzajúcom storočí. Na krátku dobu, po víťazstve v roku 616 nad Northumbriou, sa stalo Východné Anglicko najmocnejším kráľovstvom Anglicka a jeho kráľ sa stal zvrchovaným pánom Anglosasov. V nasledujúcich štyridsiatich rokoch bola dvakrát porazená Merciou a to viedlo k jej oslabeniu až do roku 794, keď dal panovník Mercie Offa zabiť ich kráľa Ethelberhta a ovládol Východné Anglicko sám.
Nezávislosť kráľovstva bola obnovená úspešnou vzburou proti Mercii v rokoch 825 až 827. V novembri 870Dáni zabili kráľa Edmunda a ovládli kráľovstvo. Sasi obnovili vládu nad Východným Anglickom v roku 920, ale znovu ju stratili v rokoch 1015 až 1017, keď bola dobytá Knutom Veľkým.
