Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou

Adolf Hitler oznamuje Ríšskemu snemu vyhlásenie vojny Spojeným štátom 11. decembra 1941.

Dňa 11. decembra 1941, potom ako Japonsko prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu z dôvodu útokov amerických lodí na nemecké ponorky a v ten istý deň nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop telegrafoval nemeckým veľvyslancom v signatárskych krajinách Paktu troch veľmocí, aby zabezpečili vyhlásenie vojny Spojeným štátom zo strany Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska. [1]. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene Slovenskej republiky dňa 12. decembra 1941.[2]

Pakt troch veľmocí

Pakt troch veľmocí bol pakt uzatvorený 27. septembra 1940 medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom.[3] Týmto paktom sa doformoval tzv. fašistický útočný pakt (pozri aj Os Berlín-Rím-Tokio, oceľový pakt, Pakt proti Kominterne). Pakt bol prezentovaný ako aliancia proti USA.[4]:1241/1874 Neskôr k paktu pristúpilo 20. novembra 1940 Maďarsko, 23. novembra Rumunsko, 24. novembra Slovensko, 1. marca 1941 Bulharsko a 25. marca 1941 Juhoslávia, kde však podpis paktu viedol k prevratu, na ktorý Nemecko, Taliansko a Maďarsko odpovedali inváziou. Na troskách Juhoslávie vzniklo Chorvátsko, ktoré pristúpilo k paktu 15. júna 1941. O pristúpení k paktu sa viedli rokovania so Sovietskym zväzom, Fínskom a Thajskom, no tieto krajiny k paktu nepristúpili.

Vyhlásenie vojny

11. decembra 1941, potom ako Japonsko, signatár Paktu troch veľmocí, prepadlo USA náletom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop podľa svojho svedectva pred Norimberským tribunálom upozorňoval Hitlera, že pakt nezaväzuje Nemecko k vstupu do vojny po boku Japonska, lebo agresorom je Japonsko, no Hitler skonštatoval, že bez vstupu Nemecka do vojny by sa pakt stal mŕtvym a americké loďstvo podnikalo akcie proti nemeckým ponorkám útočiacim na lode v Atlantiku. V ten istý deň Joachim von Ribbentrop telegrafoval nemeckým veľvyslancom v signatárskych krajinách paktu, aby zabezpečili vyhlásenie vojny Spojeným štátom zo strany Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska.[5]

Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka 12. decembra 1941 vydal tlačové vyhlásenie, že na základe paktu troch mocností z 27. septembra 1940, ku ktorému Slovensko pristúpilo 24. novembra 1940, Slovenská republika vstupuje do vojnového stavu so Spojenými štátmi severoamerickými a Veľkou Britániou.[2]

Podľa §38 b) ústavy Slovenskej republiky prislúchala právomoc vyhlasovať stav brannej pohotovosti štátu a so súhlasom snemu vypovedať vojnu a uzavierať mier prezidentovi Slovenskej republiky, pričom §21 požadoval k vyhláseniu vojny prítomných aspoň dve tretiny poslancov a súhlas väčšiny prítomných.

Podobne ako pri vypovedaní vojny ZSSR, nebol dodržaný ústavný postup, ale vyhlásenie nebolo dementované. 17. decembra na zasadaní rady Vojtech Tuka vyhlásil: „Len čo som sa dozvedel, že medzi Spojenými štátmi a Nemeckom vypukla vojna, pamätajúc na naše pristúpenie k Paktu troch, už som sa hlásil v Berlíne. Führer ukončil svoju reč o 4:45 a môj telegram, v ktorom som oznámil, že Slovensko dostojí svojmu zmluvnému záväzku, bol už o 6. hod. v Berlíne"[2]

Odozva v dobovej tlači

„ Vládne vyhlásenie, ktorým Slovensko oznamuje, že z rozhodnutia svojho prezidenta a svojej vlády nachádza sa vo vojnovom stave so Spojenými štátmi a s Veľkou Britániou, je prirodzeným dôsledkom plnenia záväzkov súčasne je tu vyjadrená vôľa slovenského národa ...

Dnes už je nad slnko jasnejšie, kto potreboval vojnu a kto ju vyvolal. Pažravý svet amerických trustov a ich reprezentant Roosevelt vedel sa spojiť so židoboľševizmom a tým dokázal, že mu nič nie je sväté. Nevieme povedať, čo je väčší zločin, či spojiť sa s boľševizmom, alebo vyvolať vojnu. V tomto prípade netreba si lámať hlavu ako odpovedať na uvedenú otázku. S boľševizmom sa môže spojiť len zločinec, ktorý neváha vyvolať vojnu, aby zachránil liberalistický, židokapitalistický svet vykorisťovania ľudí a otročenia národov.

“
– Gardista 13. december 1941[6]

Reakcia USA

Prezident Roosevelt oznámil až 2. júna 1942 Kongresu fakt, že Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko vyhlásili Spojeným štátom vojnu. Slovensko sa nespomína:

„ VYHLÁSENIE VOJNOVÉHO STAVU MEDZI SPOJENÝMI ŠTÁTMI A VLÁDAMI BULHARSKA, MAĎARSKA A RUMUNSKA

Kongresový záznam, 2. júna 1942, H Doc. č. 761, str. 4946.

KONGRESU SPOJENÝCH ŠTÁTOV:

Vlády Bulharska, Maďarska a Rumunska vyhlásili vojnu Spojeným štátom. Uvedomujem si, že tri vlády podnikli tento krok nie z vlastnej iniciatívy alebo ako odpoveď na želania svojich vlastných národov, ale ako Hitlerove nástroje. Tieto tri vlády sú teraz zapojené do vojenských aktivít namierených proti Organizácii Spojených národov a plánujú rozšírenie týchto aktivít.

Preto odporúčam, aby Kongres uznal vojnový stav medzi Spojenými štátmi a Bulharskom, medzi Spojenými štátmi a Maďarskom a medzi Spojenými štátmi a Rumunskom.

FRANKLIN D. ROOSEVELT
BIELY DOM,
2. júna 1942

“

Senát odhlasoval 4. júna 1942 vypovedanie vojny Spojenými štátmi Bulharsku rezolúciou 319, Maďarsku rezolúciou 320 a Rumunsku rezolúciou 321.[7] Spojené štáty neuznali Slovenskú republiku a vojna jej formálne zo strany Spojených štátov vyhlásená nebola.

Vojnové akcie

Na rozdiel od vojny s Poľskom a ZSSR voči západným veľmociam Slovenská republika nezahájila žiadne priame vojenské kroky. Až v roku 1944 začalo bojové nasadenie slovenského letectva proti americkým bombardérom a v júni bombardovanie Slovenska. Slovenské vojenské jednotky boli nasadené na opevňovacích prácach voči americkému postupu v Taliansku. Slovenská republika neskôr odmietla Nemecku vydávať anglo-amerických pilotov zostrelených nad jej územím, hoci to Nemci opakovane žiadali.[8]

Po vojne

Vyhlásenie vojny západným Spojencom a ZSSR sa stalo súčasťou obžaloby v retribučných procesoch s predstaviteľmi Slovenskej republiky Jozefom Tisom a Vojtechom Tukom. Jozef Tiso aj Vojtech Tuka boli v tomto bode obžaloby uznaní vinnými.

Referencie

  1. ↑ MAWDSLEY, Evan. December 1941: Twelve Days that Began a World War. New Haven, Connecticut : Yale University Press, 2011. ISBN 978-0-300-15445-0.
  2. ↑ a b c ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
  3. ↑ Podpis Paktu troch veľmocí medzi Nemeckom, Talianskom a Japonskom, You-Tube Video [online]. [Cit. 2024-04-23]. Dostupné online. (tal)
  4. ↑ SHIRER, William L.. The Rise and Fall of the Third Reich, A History of Nazi Germany. New York : RosettaBooks, 2011. ISBN 9780795316999.
  5. ↑ MAWDSLEY, Evan. December 1941: Twelve Days that Began a World War. New Haven, Connecticut : Yale University Press, 2011. ISBN 978-0-300-15445-0.
  6. ↑ Dôsledne vpred!. Gardista (Bratislava), 13.12.1941, roč. III, čís. 285, s. 1.
  7. ↑ Declarations of war [online]. [Cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
  8. ↑ LACKO, Martin. Slovenská republika 1939 – 1945. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, a. s. a Ústav pamäti národa, 2008. ISBN 978-80-8046-408-0.