Vyšehrad (829,1 m n. m.) je hradisko na rovnomennom vrchu v pohorí Žiar, nad obcou Jasenovo a časťou obce Nitrianske Pravno – Vyšehradné.
Sedlo pod Vyšehradom bolo strategickým prechodom z Ponitria do Turca, využívaným už v počiatkoch osídľovania Slovenska. Na ťažko prístupnom vrchu Vyšehrad tak od mladšej doby kamennej možno badať stopy osídlenia. Výrazné stopy sa v lokalite spájajú s bronzovou dobou a ľudom lužickej kultúry (rok 1200 – 700 pred Kr.), ako aj s neskoršou železnou dobou (rok 750 pred Kr. – 0), z ktorých sa tu našlo množstvo nálezov.
Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom regiónu. Osídľovanie územia na sever si vyžadovalo budovať opevnené miesta, z ktorých sa rozširovala moc z Ponitria do Turca, na Oravu či Liptov. Obrannú a obchodnú funkciu výšinného hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam.
V 13. storočí sa objavujú prvé písomné správy o Vyšehrade, ktorý spravoval rod Diviackovcov. Z roku 1277 pochádza správa, že po mongolskom vpáde sa Vyšehrad spomínal už len ako bývalý hrad. V 15. storočí sa časť bratríkov, prenasledovaných kráľovskými vojskami, uchýlila aj na Vyšehrade. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy zbraní, rozličných železných predmetov, súčastí konských postrojov, hlásny roh, ale najmä mincí z 2. polovice 15. storočia.
Územie na vrchole je súčasťou NPR Vyšehrad.
Prístup
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
.jpg)
