Narodil sa 26. októbra1901 v Idriji, v dnešnom Slovinsku, v rodine českého závodného lekára Františka Karfíka, ktorý liečil choroby z povolania a úrazy pracovníkov tamojších baní na ortuť, a jeho manželky Hermíny (rod. Gemperlovej). Bol najstarší z troch súrodencov: brat Václav (*1904) sa stal profesorom Lekárskej fakulty UK v Prahe, sestra Jarmila (*1903) bola právnička.
V rokoch 1911 – 1919 navštevoval žižkovskú reálku v Prahe. V rokoch 1919 – 1924 študoval architektúru na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učenia technického v Prahe u profesorov Fantu, Engela a Menzla, a čiastočne na Akadémií výtvarných umení.
Po absolutóriu odišiel na študijný pobyt do Paríža, kde sa zoznámil s českou umeleckou komunitou i s poprednými parížskymi architektmi – Augustom Perretom, André Lurçatom a najmä Adolfom Loosom. Prax absolvoval u legendárneho Le Corbusiera, pre ktorého tiež krátko pracoval ako československý stážista (1925 – 1926). U Le Corbusiera sa zoznámil so základnými princípmi, ktoré postupne ovládli modernú architektúru i urbanizmus. Z Paríža odišiel do Anglicka, kde sa zoznámil s novými stavebnými metódami (používanie ocele a celkové vyľahčovanie stavieb).
Po návrate do Prahy pracoval ako projektant v stavebnej kancelárii A. Beladu v Prahe. Čoskoro však získal v konkurze trojročnú platenú prax v USA (1927 – 1930). Prvým pôsobiskom bol ateliér firmy Smith-Gardner-Erickson v Chicagu (Karfík tu zoznámil kolegov s československým vynálezom verzatilkou, ktorá sa tak dostala i do Ameriky). Neskôr prešiel mladý architekt do ateliéru Holabird and Root, špecializovaného na projekty mrakodrapov. Záverečné a najcennejšie dva roky americkej stáže strávil u slávneho Franka Lloyda Wrighta v Talliesin East a Talliesin West, kde sa mohol podieľať na niektorých projektoch a realizáciách (napr. Gordonovo planetárium v Sugar Soaf).
V roku 1930 sa oženil s Jaroslavou Žižkovou (†1946)
Počas hospodárskej krízy sa Karfík rozhodol pre návrat domov; priamo v Chicagu dostal totiž lukratívnu ponuku od Tomáša Baťu.
Pôsobenie v zlínskej Stavebnej a projekčnej kancelárii firmy Baťa v rokoch 1930 – 1946 predstavuje významnú etapu jeho života. Čoskoro sa v Zlíne presadil (aj vďaka svojmu renomé spolupracovníka svetových hviezd Le Corbusiera a Wrighta) a stal sa vedúcim kancelárie. Získal a realizoval množstvo jedinečných zákaziek: hotel Spoločenský dom (prvý európsky model hotelovej izby s WC a kúpeľňou), prvú výškovú budovu v Európe – 17-podlažnú administratívu Baťových závodov s pojazdnou pracovňou Jana Baťu, jedno z vrcholných diel českej medzivojnovej architektúry, firemné obchodné domy v Bratislave, Amsterdame, Borove v Chorvátsku, Liberci, továrenské areály azda na všetkých kontinentoch, rodinné domy v zlínskej Baťovej kolónii, školy, sieť obchodov, Spoločenský dom v Otrokoviciach, evanjelický kostol v Zlíne a ďalšie. Na začiatku zlínskej kariéry stál projekt Baťovho obchodného domu v Brne na Kobližnej ulici. Mal mať pôvodne 28 podlaží, pre statické problémy a Baťove nezhody s mestskou správou však zostal pri siedmich poschodiach.
Z veľkej časti to bol práve on, kto vytvoril charakter tzv. „zlínskej architektúry“. Prudký rozvoj Baťovho závodu vyvolal aj rýchlu stavebnú činnosť. V prostredí, kde sa projektovalo v rýchlom tempe, sa mohli uplatniť nové stavebné metódy, ktoré si Karfík priniesol zo zahraničia.
V období 1931 – 1956 bol členom medzinárodného združenia CIAM.
Zlatá éra zlínskej architektúry sa po 2. svetovej vojne skončila a Vladimír Karfík odchádza na pozvanie prof. Emila Belluša do Bratislavy, kde bol na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) od roku 1946 vymenovaný za profesora pre priemyselné, dopravné, administratívne a distribučné stavby. Krátko po vojne sa teda presťahoval do Bratislavy. Vychoval niekoľko generácií architektov a prispel k rozvoju slovenskej architektúry. V rokoch 1955 – 1957 bol dekanom fakulty.
Počas pôsobenia na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave vydával knihy i skriptá pre poslucháčov. Dostal takisto početné pozvania zahraničných fakúlt: Varšava (1960), Leningrad (1962), Moskva (1963), Drážďany (1963, 1967), Braunschweig (1964), Viedeň (1966, 1983, 1990), Záhreb (1969) a ďalšie.
V roku 1948 sa oženil so Švédkou Elsou Melinovou, asistentkou na UK v Bratislave, ktorá však v roku 1956 odišla do Švédska.
V roku 1961 sa tretíkrát oženil so Světou Fialovou.
Dôchodok
Roku 1971, po odchode do dôchodku, sa stal vedeckým pracovníkom URBIONu v Bratislave a venoval sa prednáškovej a konzultačnej činnosti.
V rokoch 1979 – 1983 pôsobil ako profesor architektonickej tvorby na technickej univerzite na Malte (The Old University v La Vallette), kde projektoval a realizoval niekoľko stavieb – o. i. projekt vily prezidenta Maltskej republiky. V tomto období tu budoval katedru architektúry, prednášal a vychovával svojich nástupcov. Navrhol tam zlievarenský závod, štadión pre 30 000 divákov, letné sídlo hlavy štátu na ostrove Gozo, rádiolokačnú stanicu, prístavbu Múzea krásnych umení a ďalšie.
Po návrate zo Stredomoria do Československa sa usadil v Brne. Po návrate sa zaoberal predovšetkým posudkovou činnosťou, bol pozývaný odbornými inštitúciami na prednášky. Bol literárne činný – vydal veľa odborných kníh, skriptá a písal články v odborných časopisoch. V roku 1993 dokončil knihu svojich spomienok Architekt si spomína, ktorú vydalo vydavateľstvo SAS v Bratislave.
Bol vyznamenaný Jurkovičovou cenou Zväzu slovenských architektov Slovenska za rok 1991 a titulom „Doctor honoris causa“ Vysokého učenia technického v Brne a Prahe. Udelené mu bolo čestné občianstvo mesta Brna, Bratislavy, Bystřice pod Hostýnem a Otrokovíc. Vtedajší prezident ČSFR Václav Havel ho v roku 1992 vyznamenal zlatou medailou. Stal sa „Čestným obuvníkom“ podniku Baťa, pre ktorý vykonal obrovský kus práce.
Aj v pokročilom veku ešte prednášal na univerzite v Drážďanoch, v roku 1993 v USA, aktívne sa zúčastňoval domácich odborných akcií a konferencií.
Dňa 6. júna 1996 zomrel v Brne vo veku nedožitých 95 rokov, až do poslednej chvíle bol mimoriadne aktívny a vitálny. V priebehu svojho života sa nakoniec stačil trikrát oženiť a mal štyri deti.
Prof. Karfík je autorom projektov obchodných budov „Veľkého“ a „Malého“ Baťu v Bratislave. Budova predajne „Veľkého“ Baťu bola postavená na mieste, kde ešte v 20. rokoch minulého storočia stála baroková budova s hostincom. Vzhľadom na skutočnosť, že architekt Karfík plánoval postaviť budovu služieb Baťa v centre Bratislavy, usiloval sa zachovať otvorený pohľad na Michalskú bránu, jednu z dominánt Starého Mesta. To sa mu podarilo kompozíciou dvoch častí budovy, štvorposchodovej a jednoposchodovej na nároží. V súčasnosti je budova rekonštruovaná a upravená na luxusný obchodný dom Alizé s konfekciou renomovaných značiek.
Projektoval aj administratívnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave, obchodný dom Centrum v Brne (1931), obchodné domy v Liberci, Olomouci, Piešťanoch i Amsterdame. Jeho dielom sú projekty výstavných pavilónov v Prahe, Bruseli a Paríži. Jedným z významných progresívnych urbanistických projektov v URBIONe bolo v roku 1973 riešenie priemyselného pásma Martin-Sever pri železničnej magistrále Bratislava – Košice, medzi Vrútkami a Sučanmi, ktoré prof. Karfík vypracoval spolu s mladšími architektmi. Podľa jeho mienky mal Martin veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj priemyslu.
Projekty školských budov
Súčasne s pedagogickou činnosťou na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT projektoval budovu Priemyselnej školy chemickej, neskôr Chemickotechnologickej fakulty SVŠT (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU), ako aj budovu Vysokej školy ekonomickej a Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.
Projekty obytných komplexov
Prof. Karfík spolupracoval pri zrode prvého montovaného panelového domu v Československu v Bratislave. Počas svojej činnosti na SVŠT projektoval v Bratislave obytné kolónie Vistra a Biely kríž.
Karfíkove tvorivé schopnosti sa uplatnili pri výstavbe baťovských miest Zlín, Baťovany (teraz Partizánske) a Svit. Sú to ukážky funkcionalistickej architektúry, moderného urbanizmu a súčasne vtedajšieho prístupu k riešeniu sociálnych problémov Baťových robotníkov. Tam je zdokumentovaná najplodnejšia etapa jeho života v podobe celého Baťovho mesta. Svoj rodinný dom si postavil v Brne.
Projekty kostolov
Dielom prof. Karfíka je aj projekt kostola v Bratislave-Petržalke (starý kostol) a v Baťovanoch (dnešné Partizánske).
Dom obuvi Baťa v Brne (1931 – 1932), v Bratislave (1931 – 1932), v Liberci (1933 – 1934),
školy a učňovské domovy v Zlíne (1931 – 1940),
Baťove obchodné domy a predajne v Chomutove, Olomouci, Tepliciach, Čáslavi, Jihlave, Prahe-Vysočanoch, Prahe-Vršoviciach, Hustopečiachch, Bratislave, Piešťanoch, Trnave, Klatovoch a Otrokoviciach (1933 – 1938)
obchodný dom Baťa v Amsterdame (1934 – 1937),
návrhy závodov Baťa v Tilbury v Anglicku (1933), v Belcampe v USA (1933) a v Borove v Chorvátsku (1941),
filmové ateliéry a filmové laboratóriá firmy Baťa na Kudlove pri Zlíne (1935 – 1940),
spoločenský dom a internát v Otrokoviciach (1936),
17-poschodová administratívna budova firmy Baťa v Zlíne – budova pre 2000 zamestnancov, ktorá preslávila svojho autora (1936 – 1938) – bola až do povojnových rokov najvyššou budovou v strednej Európe; dnes je sídlom Krajského úradu,
rekonštrukcie zámku v Napajedlách (1937 – 1938),
kúpalisko v Otrokoviciach a v Zlíne (1939),
krytá plaváreň v Zlíně (1946 – 1948),
závod a sídlisko Závodu mieru v Bratislave (od 1947) vrátane prvej panelovej školy (1955),
Chemickotechnologická fakulta SVŠT v Bratislave (1947 – 1949),
kultúrny dom v Senici na Slovensku (1950),
garáže autobusov v Bratislave (1950 – 1951),
prvé experimentálne veľkopanelové domy v ČSR s využitím keramzitu na Kmeťovom námestí v Bratislave (1952),
Vysoká škola ekonomická a farmaceutická fakulta v Bratislave (1953 – 1955),
budova VÚMA v Novom Meste nad Váhom (1963),
administratívna budova Martimexu v Martine (1969),
bývalý Ústav aplikovanej kybernetiky SAV v Bratislave (1971 – 1978),
rad obytných domov a víl v Bratislave a Zlíně, vlastný rodinný dom v Jiráskovej štvrti v Brne (1974),
prístavba Univerzity Komenského v Bratislave (1977),
zlievareň v Hal Far na Malte (1979),
prístavba múzea výtvarných umení v La Vallette na Malte (1982).
Zoznam stavieb realizovaných podľa jeho projektov
Zlínske obdobie (1930 – 1946)
Školské stavby
Škola v Zlíne – základná 1934
Škola na Zálešnej – základná 1935
Škola v Otrokoviciach – základná a gymnázium 1936
Priemyslová škola v Uherskom Hradišti 1937
Škola v Partizánskom (spolupráca M. Drofa) 1939
Škola v Zruči nad Sázavou (spolupráca M. Drofa) 1940
Spolupráca na smerných plánoch v ČSR a v cudzine pre firmu Baťa 1930-46
Filmové ateliéry Zlín – Kudlov 1935-39
Filmové laboratória Zlín – Kudlov 1940
Letisko Otrokovice 1935-39
Vedenie projekčného oddelenia 1930-45
Bratislavské obdobie 1946 - 1978
Školské stavby
Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave, 1. časť 1950
Kultúrny dom Senica 1950
Vysoká škola ekonomická a Farmaceutická fakulta Bratislava (spolupráca A. Rokošný) 1953
Základná škola v Mierovej kolónii, Bratislava 1955
Prístavba Univerzity Komenského, Bratislava (spolupráca A. Rokošný a IPO)1977
Priemyslové a administratívne stavby
Závod mieru Bratislava 1947
Administratívna budova ZM 1949
Garáže autobusov pre ČSAD, Bratislava 1950
Súkareň pre Slovenský hodváb, Senica 1950
Administratívna budova Banský výskum, Trenčianske Teplice 1953
Budova laboratórií a administratívy VUMA, Nové Mesto nad Váhom(spolupráca A. Rokošný) 1963
Správna budova Martimex, Martin (spolupráca A. Rokošný a Stavoprojekt) 1969
Bytové stavby
Dom na Záhradníckej ulici, Bratislava 1950
Mierová kolónia (pôvodne Vistra), Bratislava 1950
Kolónia Biely kríž, Bratislava 1951
Prvý panelový dom v ČSSR 1952
Viacpodlažné domy, Košice 1955
Rodinný dom, Brno 1973
Urbanizmus
Generálny plán Matador, Púchov (spolupráca J. Medvecký) 1948
Generálny plán Závodu V.S:, Revúca 1949
Spolupráca s Urbionom, urbanistické štúdie, návrhy, administratívne budovy,
Výpočtové centrum pre MVT
ÚAK v Dúbravke, Bratislava (spolupráca J. Komrska) 1971-78
Pobyt na Malte 1978-82, projekty
zlieváreň v Hal Far (spolupráca doc. Tocháček) 1979
Národný štadión pre 30 tisíc divákov, hlavná tribúna (spolupráca doc. Tocháček) 1980
Adaptácia strediska Peace Laboratory 1980
Sklad kontajnerov pre prístav 1980
Rádiolokačná stanica, Kalafrana 1961
Hosťovský dom MŠ, Birkirkara 1982
Urbanistická štúdia Msida Creak 1982
Vila pre prezidentku republiky Agathu Barbaru na ostrove Gozo 1982
Prístavba Múzea krásnych umení, La Valetta (spolupráca Ed. Mintolf) 1982
Adaptácia strediska Peace Laboratory 1980
Literárna činnosť – najvýznamnejšie publikácie
Skriptá SVŠT Priemyslové budovy (1954)
Skriptá SVŠT Typológia budov pre dopravu, administratívu a distribúciu (1955)
Spoluautor publikácie Nové smery vo výstavbe škôl - vydavateľstvo SFVU (spolupráca S. Karfiová a M. Marcinka)(1963)
Kniha Administratívne budovy (1971) - Vydavateľstvo Alfa, Bratislava (1. a 2. vydanie)
Kniha Budynki biurowe – poľské vydanie Warszawa 1976
Skriptá Perspective Drawing, The University of Malta 1982
Skriptá Typological Data, The University of Malta 1982
Autobiografia Architekt si spomína (1993).
Články v časopisoch
Architektúra (český) : S.F.L Wrighton 1932
CASABELLA (taliansky) : Spoločenský dom – Zlín 1935
Architekt SIA (český) Zlínska architektúra 1936Der Monat (český)
Der Monat (český) : Administratívne budovy 1936
Priemyslový priekupník (český) Nové zásady projektovania priemyslových stavieb.
Technik : Hospodárska časť bytov 1947
Architektúra : Zlínske stavby 1947
Architektúra : Sidlisko Biely kríž a Vistra v Bratislave 1950
Projekt (slovensky)„drobné“ príspevky 1948-75
Archithese (švajčiarsky), interview 1963
Bauforum (rakúsky), interwiev 1984
Parametro (taliansky) : interview 1985
Príspevky do dennej tlače 1932 - 1985
Použitá literatúra
encyklopedie D.I.D.E.R.O.T 2000 /CD/
Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. stor. STU, Bratislava 2002, str. 25.
Dulla, M. – Moravčíková, H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku. Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1995, str. 72.
Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002, str. 116, 117, 119, 120, 121, 185, 359, 384, 401, 407, 410, 413, 417, 420.
Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Perfekt 2005, Bratislava, str. 62, 63.
Fakulta architektúry a Spolok architektov Slovenska: Vladimír Karfík 1901-2001 /zborník príspevkov z vedeckej konferencie/. Fakulta architektúry STU, Bratislava 2001.
Karfík, V.: Architekt si spomína. Spolok architektov Slovenska, Bratislava 1993.
Nový, O.: Vladimír Karfík - architekt 20. století. Architektúra a urbanizmus č. 4, 1991.
