Dôvodom ochrany je zachovanie typických ukážok bažinného lesného spoločenstva vyšších polôh Českomoravskej vrchoviny a vzácnych a chránených rastlinných druhov pokrývajúcich územie rozsiahleho komplexu oligotrofného rybníka, mokraďových jelšín a rašelinových brezín.[2]
História
Zachariáš z Hradca založil tento rybník roku 1565. Rybník plnil už od počiatku vodárenský účel - ako zdroj pitnej vody pre mesto Telč. Voda z rybníka bola zvedená stokou z povodia Jihlavy do Telčského potoka v povodí Dyje. V dobe založenia rybníka sa zachovali na jeho dne početné pne stromov pôvodného lesa. Odtiaľ pochádza aj názov rybníka. V súčasnej dobe je rybník využívaný k extenzívnemu chovu rýb a stále slúži ako záložný zdroj pitnej vody pre mesto Telč.[2]
Geológia
Horninové podložie tvorí drobnozrnná až stredne zrnitá dvojsľudová žula. V širokej úžľabine vzniklo pomerne rozsiahle rašelinisko. V oblasti Jihlavských vrchov je najhlbšie, pričom najväčšia zistená hrúbka rašeliny činí 4,5 m. Na dne rybníka a pod jeho hrádzou sa nachádzajú riečne sedimenty. Mimo rašelinnej pôdy sú pod hrádzou rybníka vyvinuté rašelinné gleje.[2]
Flora
Vegetácia veľmi čistých stojatých vôd je relatívne chudobná. Veľmi chudobná je tiež riasová flóra. Z cievnatých rastlín sa tu vyskytuje bublinatka nebadaná (Utricularia australis) a horčiak obojživelný (Persicaria amphibia).
Botanicky najhodnotnejšou je časť PR s názvom "Vejtopa" na západnom a juhozápadnom brehu rybníka. Hlboké rašeliniská dali vzniknúť pozoruhodnému typu rašelinnej breziny s brezou plstnatou (Betula pubescens), brezou previsnutou (Betula pendula) a vtrúseným smrekom obyčajným (Picea abies). Bylinné poschodie tohto porastu je tvorené smlzom chĺpkatým (Calamagrostis villosa) a niektorými druhmi ostríc a pripomína tak svojim charakterom severskú tajgu. Na brehoch tôní a v priekopách sa vyskytuje chránený diablik močiarny (Calla palustris). V západnej časti územia sa nachádzajú prevažne kultúrne smrečiny. Pod hrádzou rybníka je mokraďová jelšina s papraďou ostnatou (Dryopteris cathusiana), papradkou samičou (Athyrium filix-femina), slezinovkou striedavolistou (Chrysosplenium alternifolium), krkoškou chlpatou (Chaerophyllus hursutum) a i.[2]
Lesníctvo
V prírodnej rezervácii sú lesné porasty zastúpené na ploche o výmere 5,7 ha a spôsob hospodárenia podlieha Plánu starostlivosti o prírodnú rezerváciu.[2] Mokraďové lesné porasty pod hrádzou rybníka sú veľmi ťažko prístupné, z toho dôvodu sú ponechané prirodzenému vývoju. Na podmáčaných stanovištiach majú smreky vytvorený plytký koreňový systém, preto sú silne ohrozené vetrom a je teda príznačné, pri obnove lesa, zavádzať postupne do porastov jedľu a buk. Ďalším dôvodom tejto skutočnosti je to, že je žiaduce priblíženie sa porastov k pôvodnej druhovej skladbe a v čo najväčšej miere využívať prirodzeného zmladenia smreka. V mladých smrekových porastoch je dôležité udržiavať redší spon s cieľom dosiahnutia hlbokých korún, a tým aj zvýšenie stability budúcich porastov. Lokalita "Vejtopa" je mimo porastovej plochy.[2]
Fauna
Na území PR žije rad tyrfofilných (rašeliniskových) a mokraďových druhov hmyzu, pavúkov a drobných stavovcov. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje rosnička zelená (Hyla arborea), skokan zelený (Rana esculenta), skokan hnedý (Rana temporaria) a mlok bodkovaný (Triturus vulgaris). Velký Pařezitý rybník je prechodným útočiskom aj rôznych druhov vodného vtáctva.[2]
Referencie
↑Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-09-11]. Dostupné online. (po česky)
↑ abcdefgInformačná tabuľa v mieste PR Velký Pařezitý rybník