Za Rakúska-Uhorska bol údajne blízko vrchu Melechov na západe dnešného okresu Havlíčkův Brod v blízkosti Stvořidiel vyznačený symbolický stred Európy, bližšie informácie o dôvode vyznačenie však nie sú známe.
Prírodné podmienky a kultúra
Zapadajúce slnko na Vysočine
Celé územie kraja Vysočina leží v oblasti Českomoravskej vrchoviny. Na juhu zahŕňa západnú časť Jevišovickej pahorkatiny a sever Javořickej pahorkatiny, na západe je Křemešnická vrchovina, na severozápade leží Hornosázavská pahorkatina, na severe Žďárské vrchy s Hornosvrateckou pahorkatinou, na východe a v centre je Křižanovská vrchovina. V Jihlavských vrchoch (Javořická pahorkatine) sa nachádza najvyšší vrch Javořice (837 m). Len o meter nižší je vrchol Devět skal v Žďárskych vrchoch. Rozvodie morí tiahnuce sa od severovýchodu na juhozápad delí kraj na dve takmer rovnaké časti. Úmorie Severného mora do kraja zasahuje povodím Labe, Labe sama však krajom nepreteká a vody do nej odtekajú radom menších riek, z ktorých k tým dôležitejším patrí Sázava. Podobne juhovýchodnej polovica kraja patrí k úmoriu Čierneho mora a povodiu Dunaja, ale do kraja povodia zasahuje menšími riekami, napr Svratkou či Jihlavou.
Kraj Vysočina sa rozprestiera v strede Česka. Kraj tvorí Českomoravská vrchovina so svojou nádhernou a veľmi zachovalou prírodou. Návštevníci tu nájdu aj dve chránené krajinné oblasti, ktorými sú Žďárske vrchy a Železné hory. Okrem prírody sa turisti môžu tešiť na veľa kultúrnych pamiatok, hradov, zámkov a cirkevných stavieb. Z kultúrnych pamiatok v kraji boli tri zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Sú nimi historické centrum mesta Telč, Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore (Žďár nad Sázavou) a židovská štvrť, židovský cintorín a Bazilika svätého Prokopa v Třebíči. Medzi lákadlá regiónu patrí aj múzeum v Pelhřimove, mapujúce jedinečné výkony českých a svetových rekordmanov.
