Veľké Blahovo
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Dunajská Streda
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	116 m n. m.
Súradnice	48°00′40″S 17°34′45″V / 48,011111°S 17,579167°V / 48.011111; 17.579167
Rozloha	18,13 km² (1 813 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 588 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	87,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1162
Starosta	Júlia Gányovicsová[3] (nezávislá)
PSČ	930 01
ŠÚJ	501981
EČV (do r. 2022)	DS
Tel. predvoľba	+421-31
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľké Blahovo
Webová stránka: velkeblahovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľké Blahovo (maď. Nagyabony, Nemesabony, do roku 1948 Veľký Aboň) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Územie dnešnej obce bolo po stáročia močaristým, rákosovým územím. Obec vznikla na pozemku, ktorý kráľ Štefan III. daroval osadníkom z Česka. V roku 1162 sa prvýkrát spomína vo forme „terra Oboni“. Neskôr sa v písomných prameňoch spomína ako "Fulobon, Csukár-Nagy Abony, Felabony, Nemesabony, Csallóköz-Abony" . Jej meno pochádza zo staromaďarského osobného mena Aba. Lakói boli hradní poddaní Bratislavského hradu, ktorým kráľ Ondrej II. udelil výsady, ktoré v roku 1236 potvrdil aj Belo IV. V roku 1298 kráľ Ondrej III. daroval Veľké Blahovo majstrovi Petrovi, synovi Ondreja Olgyaya za zásluhy v bojoch pri Rýne. V roku 1299 kráľ povýšil do šľachtického stavu aj hradných nevoľníkov z Veľkého Blahova.

V roku 1356 kráľ Ľudovít I.potvrdil, že šľachtici z Veľkého Blahova sú povinní ísť do vojny v prípade nepriateľského útoku. V roku 1425 bolo Veľké Blahovo rozdelené na 8 rovnakých častí.^[4] Veľké Blahovo počas svojej histórie vlastnilo viacero šľachtických rodov. Medzi spoločných vlastníkov obce patrili rody Csiba, Mórocz, Csomor, Rácz, Gazdagh, Rényi, Varga, Fehér a Nagy.^[5] Kaštieľ Ordódyovcov postavili v rokoch 1760 až 1765.

Podľa dr. Evy Straubovej "Nádvár, ktorý bol na hranici obce, bol zničený v dôsledku tureckých bojov. (Nagy) Abony bola kedysi šľachtickou obcou, pripojila sa k végvárskemu systému a zohrávala dôležitú vojenskú úlohu tým, že zabezpečovala nepretržitú obrannú pripravenosť“.^[6]

• Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1761. Interiér kostola je plochostropý, presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou. Nachádza sa tu hlavný oltár s obrazom Najsvätejšej Troice z roku 1883. Na bočnom oltári Svätého hrobu z roku 1918 sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie od R. Kühmayera.^[7] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• Prícestná kaplnka, neobaroková stavba na pôdoryse trojuholníka z konca 19. storočia.^[8] Fasády kaplnky sú členené pilastrami, ukončená je barokovým prelamovaným štítom.

• 
  Kostol Najsvätejšej Trojice
• 
• 
  Detail veže
• 
  Prícestná kaplnka
• 
  Detail maľby

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľké Blahovo

• Oficiálna stránka obce

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.