![]()
O zariadení na vytvorenie vákua pozri
Výveva.Výveva je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. Názov má pripomínať éru rozvíjajúceho sa technického pokroku. Patrí medzi malé výplnkové súhvezdia s hviezdami slabšími ako 4. magnitúda.
Hviezdy
Najjasnejšia hviezda súhvezdia je nepomenovaná alfa Antliae, hviezda na sklonku svojho života. Jej spektrálny typ nepoznáme s istotou – je buď M0 alebo K4. Zéta1 Antliae je optická dvojhviezda. Théta Antliae je veľmi tesnou dvojhviezdou s celkovou magnitúdou 4,25, ktorej zložky delia len desatiny oblúkovej sekundy. Jeden obeh okolo spoločného ťažiska im trvá viac ako 18 rokov. Svoj najväčší rozstup dosiahli naposledy v roku 2011.
Objekty
Výveva je na objekty chudobná. Obsahuje veľmi početné slabé galaxie, no väčšinou pozorovateľné iba ako sotva viditeľné body. Najjasnejšia z nich je rozvinutá dvojramenná špirálová galaxia NGC 2997. Dosahuje však celkovú jasnosť len 10,6 mag a pomerne veľké uhlové rozmery. NGC 3347, NGC 3354 a NGC 3358 je trojica blízkoležiacich galaxií tvoriacich skupinku. Ďalšia podobne vyzerajúca skupinka obklopuje jasnú eliptickú galaxiu NGC 3268.
Poloha
Výveva je malé a nenápadné jarné súhvezdie, ktoré sa nachádza pod Hydrou a nad u nás takmer nevychádzajúcimi Plachtami. V zemepisných šírkach Slovenska vychádza takmer celé, ale je tak nízko nad obzorom a jeho hviezdy sú také slabé, že ho nemôžeme dobre pozorovať. Jeho najjasnejšiu hviezdu alfa nájdeme juhozápadne od Havrana a južne od zlomu v polovici tela Hydry. Vytvára úzky trojuholník s hviezdami ní a mí Hydrae. Viditeľná je len krátko od januára nadránom do večerných hodín začiatkom apríla.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Výveva, s. 166 – 167.
Iné projekty
