Sextant je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Je to nevýrazné súhvezdie na svetovom rovníku. Zaviedol ho poľský astronóm Johannes Hevelius v roku 1687. Predstavuje uhlomer, ktorým sa v minulosti merali uhly na oblohe.
Alfa Sextantis nemá nijaké meno, tak, ako ani žiadna iná hviezda súhvezdia. Leží takmer na svetovom rovníku, myslenej čiare, ktorá oddeľuje severnú oblohu od južnej. Jej povrchová teplota 9 900 K z nej robí bielu hviezdu.
V blízkosti svetového rovníka sa nachádza aj hviezda beta Sextantis. Je horúcejšia ako alfa, na povrchu má 14 300 K.
Gama Sextantis je fyzická a dosť tesná dvojhviezda – jej zložky s magnitúdami 5,69 a 6,18 sú na oblohe od seba vzdialené iba 0,4″. Ide o dvojicu rovnakých bielych hviezd typu A.
V súhvezdí sa nachádza niekoľko galaxií. Všetky sú však veľmi málo jasné, s výnimkou NGC 3115. Tá sa nazýva aj Vretenová galaxia. Tento názov vznikol pre jej pretiahnutý tvar. Je to eliptická galaxia a pozorovať sa dá pomocou malého až stredne veľkého ďalekohľadu.
20-centimetrovým ďalekohľadom možno pozorovať dve špirálové galaxie, NGC 3166 a NGC 3169. Nájdeme ich hneď pod jasným Regulom z Leva. Hĺbkové zábery týchto galaxií prezradili, že spolu gravitačne interagujú. V blízkosti dvojice leží aj menšia a slabšia galaxia NGC 3165.
Súhvezdie je malé a veľmi nevýrazné. Nachádza sa medzi Levom a Hydrou. Zväčša sa však zakresľuje iba ako tupouhlý trojuholník pri prednej labe Leva. Súhvezdie je jarné, čiže ho môžeme vidieť celú jar. Najvyššiu výšku nad južným horizontom dosahuje o polnoci koncom februára a keďže leží na svetovom rovníku, tá výška je totožná s výškou svetového rovníka na našom území, čo je 41° až 42°.
Zdroj
PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Sextant, s. 140 – 141.
