PROFILPELAJAR.COM

	Topoľ
	; Topoľ kanadský
	; Topoľ čierny
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Nadtrieda (superclassis)	dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	ružové (Rosidae)
Rad (ordo)	malpigiotvaré (Malpighiales)
Čeľaď (familia)	vŕbovité (Salicaceae)
Podčeľaď (subfamilia)	Salicoideae
Rod (genus)	topoľ (Populus)
Vedecký názov
	Populus; Linnaeus
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Topoľ (Populus) je rod opadavých listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Ide asi o 60 druhov, ktoré sa medzi sebou často krížia. Sú to veľké a rýchlo rastúce stromy.^[1]

V septembrovom vydaní časopisu Science roku 2016, oznámil Joint Genome Institute, že Populus trichocarpa bol prvým stromom, ktorého kód DNA bol sekvenovaný.^[2]^[3]

Topole sú citlivé na hubové ochorenie listov, nekrózu.^[4] Peľ je mierne alergénny.^[5]

Opis

Rod má veľkú genetickú diverzitu. Druhy rastú do výšky 15 až 50 m, s obvodom kmeňa 2,5 m.

Kôra mladých jedincov je hladká, biela až zelená alebo tmavosivá a často má nápadné lenticely; staré stromy niektorých druhov zostávajú hladké, ale iné sa stávajú drsnými a hlbokými trhlinami. Výhonky sú silné, s (na rozdiel od príbuzných vŕb) je terminálny púčik prítomný. Listy sú špirálovito usporiadané a líšia sa tvarom od trojuholníkového po kruhový alebo (zriedka) lalokový s dlhou stopkou; u druhov v Populus časť Aigeiros, sú stopky laterálne sploštené, takže už ľahký vietor spôsobuje, že listy sa knísajú a dávajú celému stromu „blikajúci“ vzhľad. Veľkosť listov je veľmi variabilná aj na jednom strome, typicky sú malé listy na bočných výhonkoch a veľmi veľké listy na silno rastúcich hlavných výhonkoch. Listy sa často menia na svetlozlaté až žlté pred opadaním na jeseň.^[6]^[7]

Kvety sú väčšinou dvojdomé (zriedka jednodomé) a objavujú sa skoro na jar pred listami. Visia na dlhých jahňadoch vytvorených z pukov v pazuchách listov z predchádzajúceho roka.

Klasifikácia

Rod Populus je tradične rozdelený do šiestich častí na základe listov a kvetných charakteristík^[7]^[8] táto klasifikácia je uvedená nižšie. Súčasné genetické štúdie túto klasifikáciu vo väčšine podporujú. Potvrdzujú aj predtým predpokladanú evolúciu „sieťovú“ evolúciu s pomocou kríženia a introgresie medzi skupinami. Niektoré druhy (uvedené nižšie) majú odlišné vzťahy určené ich jadrovou DNA (zdedenou po otcovi) a plastidovou DNA (zdedenou po matke), dôkaz o hybridnom pôvode.^[9] Kríženie pokračovalo a stalo sa v rode bežným s niekoľkými krížencami medzi druhmi v rôznych známych častiach.^[6]^[7]^[10]

Vybrané druhy

Populus časť Populus
- Populus adenopoda (východná Ázia)
- Populus alba – topoľ biely (Európa a centrálna Ázia, pôvodný druh na území Slovenska^[11])
  - Populus × canescens (P. alba × P. tremula) – topoľ sivý (pôvodný druh na území Slovenska^[11])
  - Populus spp. X (pozri „spp.“) (Severná Amerika)
- Populus davidiana (východná Ázia)
- Populus grandidentata (východná Severná Amerika)
- Populus sieboldii (východná Ázia)
- Populus tremula – topoľ osikový, osika (Európa, severná Ázia, pôvodný druh na území Slovenska^[11])
- Populus tremuloides (Severná Amerika)
Populus časť Aigeiros (Severná Amerika, Európa, západná Ázia; mierne pásmo)
- Populus deltoides – topoľ deltolistý (východná Severná Amerika)
- Populus fremontii (západná Severná Amerika)
- Populus nigra – topoľ čierny (Európa, pôvodný druh na území Slovenska^[11]); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Populus (vrátane Populus afghanica)
  - Populus × canadensis (P. deltoides × P. nigra) – topoľ kanadský
  - Populus × inopina (P. nigra × P. fremontii)

Populus časť Tacamahaca (Severná Amerika, Ázia; chladné podnebie)
- Populus angustifolia – topoľ úzkolistý (stredná Severná Amerika)
- Populus balsamifera – topoľ balzamový (severná Severná Amerika) (= P. candicans, P. tacamahaca)
- Populus cathayana (severovýchodná Ázia)
- Populus koreana J. Rehnder – (severovýchodná Ázia)
- Populus laurifolia (stredná Ázia)
- Populus maximowiczii A. Henry – topoľ Maximowiczov (severovýchodná Ázia)
- Populus simonii – topoľ Simonov (severovýchodná Ázia)
- Populus suaveolens Fischer (severovýchodná Ázia)
- Populus szechuanica – topoľ sečuánsky (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
- Populus trichocarpa – topoľ chlpatoplodý (západná Severná Amerika)
- Populus tristis (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
- Populus ussuriensis (severovýchodná Ázia)
- Populus yunnanensis (východná Ázia)
Populus časť Leucoides (východná Severná Amerika, východná Ázia; teplé podnebie)
- Populus heterophylla (juhovýchodná Severná Amerika)
- Populus lasiocarpa (východná Ázia)
- Populus wilsonii (východná Ázia)
Populus časť Turanga (juhozápadná Ázia, východná Afrika; subtropické až tropické podnebie)
- Populus euphratica (severná Afrika, juhozápadná a stredná Ázia)
- Populus ilicifolia (východná Afrika)
Populus časť Abaso (Mexiko; subtropické až tropické podnebie)
- Populus guzmanantlensis (Mexiko)
- Populus mexicana (Mexiko)

Referencie

↑ STERRY, Paul. Collins Complete Guide to British Trees (A Photographic Guide to Every Common Species). [s.l.] : Collins, 2008. 320 s. ISBN 978-0-00-723685-5. S. 142. (po anglicky)
↑ The genome of black cottonwood, Populus trichocarpa (Torr. & Gray). [online]. Science 2006, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Phytozome [online]. phytozome.jgi.doe.gov, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0. S. 617. (po anglicky)
↑ Cottonwood, Poplar [online]. pollen.com, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Meikle, R. D. (1984). Willows and Poplars of Great Britain and Ireland. BSBI Handbook No. 4. ISBN 0-901158-07-0.
↑ ^a ^b ^c Rushforth, K. (1999). Trees of Britain and rope. Collins ISBN 0-00-220013-9.
↑ Eckenwalder, J.E.. Biology of Populus and its implications for management and conservation. Ottawa : NRC Research Press, National Research Council of Canada, 1996. ISBN 9780660165066. Systematics and evolution of Populus.
↑ Hamzeh, M., & Dayanandan, S. (2004). Phylogeny of Populus (Salicaceae) based on nucleotide sequences of chloroplast TRNT-TRNF region and nuclear rDNA. Amer. J. Bot. 91: 1398-1408. Available online
↑ Eckenwalder, J.E.. Poplar culture in North America. Ottawa : NRC Research Press, 2001. ISBN 978-0-660-18145-5. Key to species and main crosses, s. 325–330.
↑ ^a ^b ^c ^d Zoznam pôvodných stromovitých druhov drevín Slovenska [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.