Výstavba novej veže v Tokiu bola potrebná najmä kvôli nepostačujúcej výške súčasnej Tokijskej veže (333 m), ktorá je obklopená výškovými budovami, a tak nepostačujúco šíri signál.
Dizajn veže bol publikovaný 26. novembra 2006 a bol založený na týchto troch podmienkach:
Futuristický vzhľad a tradičná krása Japonska
Katalyzátor pre revitalizáciu mesta
Bezpečnosť pred prírodnými katastrofami.
Povrch spodnej časti veže sa skladá z oceľových trubíc natretých farbou, ktorú nazvali „nebesko-stromová biela“, ktorá vychádza z tradičnej japonskej farby aijiro (藍白). Vo vnútri sa nachádza kruhová šachta zo zosilneného betónu, ktorou vedú výťahy a schodiská. Vo výškach 350 m a 450 m sa nachádzajú plošiny, na ktorých sú umiestnené pozorovateľne, reštaurácie a obsluha veže.
Základ veže má tvar trojnožky, no postupne sa zaobľuje a vo výške 320 m má už veža tvar valca, aby odolala silným vetrom. Budova je postavená tak, aby odolala zemetraseniam (ako aj väčšina japonských budov).
Výška 634 m bola zvolená pre ľahké zapamätanie. Číslice 6 (jap.: mu), 3 (sa), 4 (ši) spolu tvoria názov Musaši, čo je starý názov oblasti, kde veža stojí.
Názov
Názov veže bol zvolený v národnom hlasovaní, v ktorom sa zúčastnilo 110 000 ľudí. Voliť bolo možné medzi víťaznými návrhmi: Tokijská Edo veža, Tokijský nebeský strom, Mirajský strom, Jumemi Jagura, Veža vychádzajúceho východu, a Vychádzajúca veža. Zvíťazil návrh „Tokijský nebeský strom“ s približne 33 000 hlasmi. Druhý bol návrh „Tokijská Edo veža“ (ang. Tokio Edo Tower).
Galéria
Svetelné lúče ukazujúce plánovanú výšku 610 m, 6. október 2007
Príprava staveniska pred začiatkom stavby, 12. apríl 2008
14. júl 2009 (76 m)
19. september 2009 (153 m)
14 November 2009 (205 m)
22. december 2009 (245 m)
30. marec 2010 (338 m)
10. júl 2010 (398 m)
Testovanie osvetlenia, od 18:30 do 21:10, 13. október 2010 (488 m)
