Taxila

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Taxila*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Taxila
Štát Pakistan Pakistan
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, iv
Identifikačné č. 139
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 33°44′45″S 72°47′15″V / 33,74583°S 72,78750°V / 33.74583; 72.78750Súradnice: 33°44′45″S 72°47′15″V / 33,74583°S 72,78750°V / 33.74583; 72.78750
História zápisu
Zápis 1980  (4. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Taxila alebo Takšašila je mesto a archeologická lokalita v provincii Pandžáb v Pakistane.

Historické, pôvodné mesto Taxila bola istý čas hlavným mestom starovekej Gandháry, ktorá sa nachádzala na východnom brehu rieky Indus na kľúčovej križovatke indického polostrova a Strednej Ázie.[1] Pravdepodobne bola založená okolo roku 3500 pred Kr; v mohyle Saraikala sa našli predmety z doby kamennej a bronzovej.[2] Mesto bolo súčasťou kolónie Perzskej ríše Hindúša. V roku 326 pred Kr. mesto dobyl Alexander Veľký, ktorý získal kontrolu nad mestom bez bitky, keďže mesto v tom čase nemalo hradby a okamžite sa vzdalo Macedónskej ríši. Nasledovala postupne Maurjovská ríša (317 – 200 pred Kr.), Indogrécke kráľovstvo (okolo 200 pred Kr. – 55 pred Kr.), Indoskýti (okolo 80 pred Kr. – 30 po Kr.) a Kušánska ríša (okolo 30 – 375), ktorá v 1. storočí zničila existujúce mesto, aby si na lokalite severne od ruín postavila vlastné. Vďaka svojej strategickej polohe Taxila v priebehu storočí mnohokrát zmenila majiteľa a o jej ovládnutie sa uchádzalo mnoho štátov. Keď veľké staroveké obchodné cesty spájajúce tieto regióny prestali byť dôležité, mesto upadlo do bezvýznamnosti a napokon ho v 5. storočí zničili nájazdníci z kmeňa Hunov. V polovici 19. storočia objavil britský archeológ Alexander Cunningham zrúcaniny starovekej Taxily a sir John Marshall ich podrobil rozsiahlym vykopávkam. V roku 1980 UNESCO vyhlásilo Taxilu za svetové dedičstvo.[3]

Podľa niektorých názorov sa univerzita v starovekej Taxile považuje za jednu z prvých univerzít alebo vzdelávacích centier v južnej Ázii.[4] Iní odborníci ju nepovažujú za univerzitu v pravom slova zmysle, napríklad v porovnaní s univerzitou v Nálande.

V správe z roku 2010 Fond svetového dedičstva označil Taxilu za jednu z 12 svetových pamiatok, ktoré sú „na pokraji“ nenapraviteľnej straty a poškodenia, pričom ako hlavné hrozby uviedol nedostatočnú správu, tlak na rozvoj, rabovanie a ozbrojené konflikty.[5] Odvtedy však pakistanská vláda vyvinula značné úsilie o zachovanie pamiatky, vďaka čomu ju rôzne medzinárodné publikácie prekategorizovali na „dobre zachovanú“.[6] Vďaka rozsiahlemu úsiliu o zachovanie a údržbu je Taxila jedným z obľúbených turistických miest Pandžábu, ktoré každoročne priláka až milión turistov.

Etymológia

Stúpa dvojhlavého orla

Moderný názov mesta je odvodený od starovekého gréckeho prevedenia[7] zaznamenaného v Ptolemaiovej Geografii. gréckojazyčný prepis Taxily sa časom stal všeobecne obľúbeným a sanskritský aj pálijský názov sa prestali používať.

V tradičných zdrojoch

Vo védskych textoch, ako je Šatapatha Brahmana, sa spomína, že filozof Uddálaka Áruni (asi 7. storočie pred Kr.) cestoval do oblasti Gandháry. V neskorších budhistických textoch, Džatakách zo 4. – 3. storočia pred Kr., sa uvádza, že Taxila bola mestom, kde Áruni a jeho syn Švetaketu získali vzdelanie.[8]

Veľkú časť hinduistického eposu Mahábhárata tvorí rozhovor medzi Vaišampájanom (žiakom mudrca Vjásy) a kráľom Džanamedžajom. Tradične sa predpokladá, že príbeh po prvýkrát predniesol Vaišampájana na Vjásov príkaz počas obety hada, ktorú vykonal Džanamedžaja práve v Takšašile.[7]

Rámájana opisuje Takšašilu ako nádherné mesto preslávené bohatstvom, ktoré založil Bharata, mladší brat boha Rámu. Bharata, ktorý založil aj neďaleké Puškalavati, ustanovil za vládcov oboch miest svojich dvoch synov, Takšu a Puškalu.[9]

V budhistických Džatakách sa Taxila opisuje ako hlavné mesto kráľovstva Gandhára a veľké centrum vzdelanosti so svetoznámymi učiteľmi.[7]

História

Prvé osídlenie a Perzská ríša

Pôvodná osada bola založená okolo roku 3500 pred Kr v dobe kamennej a v mohyle Saraikala sa našli predmety aj z doby bronzovej.Po kolapse civilizácie povodia rieky Indus bolo založené na inom mieste. Počas obdobia Perzskej ríše išlo o významný obchodný uzol. Zdá sa, že v tomto období patrilo mesto striedavo Perzii a indickým vládcom.[2]

Helénske obdobie

Počas svojej invázie do údolia rieky Indus sa Alexandrovi Veľkému podarilo v roku 326 pred Kr. získať kontrolu nad Taxilou (starogr. Τάξιλα)[10] bez bitky. Grécki historici sprevádzajúci Alexandra opisovali Taxilu ako „bohatú, prosperujúcu a dobre spravovanú.“[11] Arrianos píše, že obyvatelia mesta Alexandra privítali, priniesli mu obete a usporiadali tu gymnastické a jazdecké preteky.

Po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kr. prešla provincia a veľká časť niekdajších pripojených území do rúk jeho generála Seleuka I. Nikatora a zakladateľa nástupníckej Seleukovskej ríše.

Post-Seleukovské obdobie

V roku 303 pred Kr. sa Taxila definitívne začlenila do Maurjovskej ríše (317 – 200 pred Kr.), ktorú založil Čandragupta. Jeho vnuk, kráľ Ašóka, urobil z mesta sídlo budhistickej vzdelanosti, vyučovala sa tu však aj medicína alebo právo.[12]

Počas obdobia, keď mesto patrilo do Baktrie, indogréckeho kráľovstva (okolo 200 pred Kr. – 55 pred Kr.), bolo mesto presunuté na novú lokalitu (Sirkap) a bolo obohnané hradbami. Mesto aj kultúra boli pod vplyvom helenizmu, ale naďalej dominoval budhizmus.[13]

Následne Taxilu ovládli Indoskýti (okolo 80 pred Kr. – 30 po Kr.) a Kušánska ríša (okolo 30 – 375), ktorá v 1. storočí zničila existujúce mesto, aby si na lokalite severne od ruín postavila vlastné. Vďaka svojej strategickej polohe Taxila v priebehu storočí mnohokrát zmenila majiteľa. Keď veľké staroveké obchodné cesty (ako Hodvábna cesta) spájajúce tieto regióny prestali byť dôležité, mesto upadlo do bezvýznamnosti a napokon ho v 5. storočí zničili nájazdníci z kmeňa Hunov. V polovici 19. storočia objavil britský archeológ Alexander Cunningham zrúcaniny starovekej Taxily a sir John Marshall ich podrobil rozsiahlym vykopávkam.

Lokalita svetového dedičstva

Taxila bola v roku 1980 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO najmä pre ruiny štyroch sídlisk, ktoré „odhaľujú vývoj miest na indickom subkontinente v priebehu viac ako piatich storočí“. Seriová lokalita zahŕňa okrem štyroch osád v Bhíre, Sarajkale, Sirkape a Sirsuku množstvo pamiatok a iných historických miest v tejto oblasti, ktorých je spolu 18.[14]

V správe z roku 2010 Fond svetového dedičstva označil Taxilu za jednu z 12 svetových lokalít, ktoré sú najviac „na pokraji“ nenapraviteľnej straty a poškodenia, pričom ako hlavné hrozby uviedol nedostatočné riadenie, tlak na rozvoj, rabovanie a vojny a konflikty. V roku 2017 vyšla správa, že Thajsko sa bude spolupodieľať na úsilí o ochranu Taxily, ako aj budhistických lokalít.[15]

Referencie

  1. ↑ Raymond Allchin, Bridget Allchin, The Rise of Civilization in India and Pakistan. Cambridge University Press, 1982 s. 127 ISBN 052128550X
  2. ↑ a b MATYSZAK, Philip: Stratené mestá starovekého sveta (Lost Cities of the Ancient World), Ikar 2024, 1. vyd. Bratislava. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 120.
  3. ↑ UNESCO World Heritage Site, 1980. Taxila: Multiple Locations. Prevzaté 13. 1. 2007.
  4. ↑ Needham, Joseph (2004). Within the Four Seas: The Dialogue of East and West. Routledge. ISBN 978-0-415-36166-8.
  5. ↑ Global Heritage in the Peril: Sites on the Verge. Global Heritage Fund. Archived from the original on 20 August 2012.
  6. ↑ Raheela Nazir (12 May 2018). "Feature: Pakistan in efforts to rejuvenate Taxila, one of most important archaeological sites in Asia". XINHUANET.com. Archivované z originálu 11. 5. 2018. Prevzaté 15. 10.2018.
  7. ↑ a b c Taxila, ancient city, Pakistan". Encyclopædia Britannica. Prevzaté 16. 5. 2017.
  8. ↑ Raychaudhuri, Hem Chandra (1923), Political history of ancient India, from the accession of Parikshit to the extinction of the Gupta dynasty, Calcutta, Univ. of Calcutta, pp. 17–18, 25–26
  9. ↑ Marshall, John (2013) [1960]. A guide to Taxila (Fourth ed.). ISBN 9781107615441. s. 10
  10. ↑ Stephanus of Byzantium, Ethnica, § T602.8
  11. ↑ Arrian, Anabasis of Alexander, § 5.8
  12. ↑ Thapar, Romila (1997). Aśoka and the decline of the Mauryas (Rev. ed.). Delhi: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-563932-2. S. 52
  13. ↑ MATYSZAK, Philip: Stratené mestá starovekého sveta (Lost Cities of the Ancient World), Ikar 2024, 1. vyd. Bratislava. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 126.
  14. ↑ Taxila Map. whc.unesco.org. UNESCO World Heritage Centre. Prevzaté 29. 6. 2017.
  15. ↑ Thailand to provide assistance for restoration of Ghandhara Archelogical [sic] sites. The Nation. 16. 1. 2017. Prevzaté 1. 6. 2017.

Literatúra

  • MATYSZAK, Philip. Stratené mestá starovekého sveta. 1. slov. vyd. Bratislava : Ikar. ISBN 978-80-551-9526-1. S. 120 – 127.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taxila

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Taxila na anglickej Wikipédii a Taxila na českej Wikipédii.