Syndróm mačacieho plaču[1][2] (iné názvy: syndróm cri du chat/syndróm Cri du chat [vyslov: kridüša][1][3], cri-du-chat syndróm[4], cat-cry syndróm [vyslov: kätkráj][5], syndróm mačacieho kriku[6], syndróm mačacieho mňaukania[6], Lejeunov syndróm[3], 5p- syndróm [čítaj:päť pé mínus][6], delécia krátkeho ramena chromozómu 5[7][8], CDC (syndróm)[9], CCS) je zriedkavá geneticky podmienená choroba, ktorú v roku 1963 opísal francúzsky lekár a genetik Jérôme Lejeune. Vyskytuje sa veľmi zriedkavo (asi na jeden z 20-tisíc až 50-tisíc pôrodov). Príčinou choroby je strata ramienka "p" 5. chromozómu. Hlavné prejavy novorodencov sú zvuky podobné mačaciemu plaču (u časti z nich zaniknú do 2 roku života). Dieťa má nízku pôrodnú hmotnosť a často problémy s pitím a prehĺtaním, trpí mikrocefáliou, mentálnou retardáciou, poruchou rastu a má problémy s pohybom.
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cri du chat na českej Wikipédii.
↑ abBUJALKOVÁ, M. Abreviatúry a značky ako osobitné druhy termínov v lekárskej genetickej terminológii. In: Kultúra slova 1992, č. 11-12 [1] S. 336
↑Primar.sme.sk. Syndróm mačacieho plaču, Cri-du-Chat-Syndrom, 5p-syndróm. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-12-22. Dostupné online [cit. 2018-08-05]. ISSN1335-4418.
↑ abŠRÁMKOVÁ, T. et al. Syndróm Cri du chat u novorodenca diabetickej matky. In: Czecho-Slovak Pediatrics / Česko-Slovenská Pediatrie. 2017, roč. 72, č. 3, 182-186.